Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije
Aras (armensce Արաքս/Araks, azerbajdźansce Araz, persisce ارس Aras, turkowsce Aras Nehri) je z dołhosću wot 1072 kilometrow najdlěši přitok Kury w prědnjej Aziji a najwažniša rěka Małeho Kawkaza.
Wón wužórli so južnje turkowskeho města Erzurum w Bingölskich horinach a ćeče potom přewažnje do wuchodneho směra, najprjedy přez wuchodnu Anatolisku a nimo hory Ararat. Tule tworja hranicu mjez Armenskej na sewjernym (lěwym) brjoze a Turkowskej na južnym (prawym). Pozdźišo je Aras pomjezna rěka mjez Iranom na prawym boku a azerbajdźanskej eksklawu Nachičewan na lěwym kaž tež mjez Armenskej a Iranom. W Azerbajdźanje samym běži najprjedy přez Mugansku stepu a wuliwa so naposledk blisko městačka Sabirabad wotprawa do Kury.
Po Rusko-persiskej wójnje 1804–1813 sta so Aras – hromadźe z delnim běhom Kury hač do Kaspiskeho morja z pomjeznej rěku mjez woběmaj krajomaj. Po druhej wójnje 1826–1828 so hranica na wuchodźe dale na juh přepołoži a wotpowěduje wot toho časa dźensnišej statnej hranicy mjez Azerbajdźanom a Iranom.
-
Stary móst w Çobandede, Turkowska
-
Satelitowy wobraz z płódnej dolinu Arasa sewjernje hory
Ararat
-
Napohlad azerbajdźanskeho brjoha z Irana
-
Rěčna zawěra a mostaj pola Choda Afarin, Azerbajdźan
-
Zjednoćenje Arasa a Kury blisko Sabirabada