Di Wikipedia, e ensiklopedia liber
E artíkulo aki ta skirbí na papiamentu. Lo ta apresiá si por mantené e artíkulo aki na estilo di papiamentu.
L. L. Zamenhof
|
לײזער לוי זאַמענהאָף
|
|
Informacion basico
|
Pais
|
Imperio Ruso
|
Nomber nacemento
|
Лейзеръ Заменговъ
|
Nacemento
|
15 di desèmber 1859 Białystok
|
Fayecimento
|
14 di aprel 1917 Varsovia
|
Entiero
|
16 di aprel 1917 Okopowa Street Jewish Cemetery
|
Trabou
|
Ofishi
|
linguist, ophthalmologist, inventor, poeta, traduktor, Esperantist, médiko, physician writer, Bible translator, esperantologist
|
Campo di trabou
|
Esperanto, ophthalmology, Esperantology
|
Obra notabel
|
Unua Libro, Dua Libro, Fundamento de Esperanto, Ho, mia kor', Esperanto, Homaranismo
|
Educacion
|
Scol/universidad
|
Medical faculty of Moscow University, Imperial University of Warsaw
|
Grado academico
|
doctorate
|
Obra
|
Movemento
|
Esperanto movement, Zionism
|
Religion
|
Religion
|
Homaranismo, hudaismo
|
Famia
|
Famia
|
Zamenhof family
|
Casa
|
Klara Zamenhof
|
Tata
|
Markus Zamenhof
|
Mama
|
Rozalia Zamenhof
|
Yui
|
Lidia Zamenhof, Adam Zamenhof, Zofia Zamenhof
|
Ruman
|
Ida Zamenhof, Fejgla Zamenhof, Mina Zamenhof, Aleksander Zamenhof, Henryk Zamenhof, Leon Zamenhof, Felix Zamenhof, Hersz Zamenhof, Aŭgusta Hermelin, Sora Dwora Zamenhof
|
Personal
|
Grupo etnico
|
Jewish people
|
Residencia
|
Białystok, Varsovia, Mosku, Hrodna, Płock, Veisiejai, Kherson, Varsovia, Varsovia, Viena, Varsovia, Varsovia, Varsovia
|
Dominio di idioma
|
Esperanto, Ruso, Polaco, Alemán, Latin, hebreo, franses, Griego, Ingles, Yiddish, Volapük
|
Lenga materno
|
Yiddish
|
Idioma di skirbimento
|
Esperanto, Ruso, Yiddish, Polaco
|
Otro informacion
|
Miembro di
|
Esperanto Language Committee
|
Participante na
|
World Esperanto Congress 1905, World Esperanto Congress 1912, World Esperanto Congress 1906, World Esperanto Congress 1907, World Esperanto Congress 1908, World Esperanto Congress 1909, World Esperanto Congress 1910, World Esperanto Congress 1911, World Esperanto Congress 1913
|
|
graf
|
|
|
E informacion den e infobox aki ta origina di Wikidata. Bo por edita e informacion akinan.
|
Ludwik Lejzer Zamenhof (na polaco: Ludwik Łazarz Zamenhof), òf simplemente L. L. Zamenhof (☆ 15 di desèmber 1859 na Białystok, awendia Polonia pero na e tempo ei Imperio Rusiano - † 14 di aprel 1917 na Varsovia) tabata un médiko oftalmólogo, poliglòt i filólogo polako di orígen hudiu. E tabata kreadó di e Idioma artifisial ouksiliar, Esperanto.
Zamenhof tabata yu di Mordechai Mark Zamenhof i Rozalia Zofer. Su lenganan materno tabata ruso, yiddisch i polako (segun e biografonan A. Zakrzewski i E. Wiesenfeld) pero e tabata papia e idioma alemán perfektamente tambe. Mas despues el a siña franses, latin, griego, hebreo i ingles, ademas di su interes pa italiano, spaño i lituano. El a wòrdu nominá na 12 okashon pa e Premio Nobel di Pas.[1]
Na okashon di e konmemorashon di e sentenario di su fayesimentu na 2017 UNESCO a proklamá Zamenhof, huntu ku shen otro persona notabel, komo personalidat di mérito internashonal.[2] Riba su fecha natal, 15 di desèmber, usuarionan di Esperanto ta selebra "Dia di Zamenhof". Un sin fin di kaya ta karga su nòmber.
- Aleksander Korĵenkov: Homarano - La vivo, verkoj kaj ideoj de dro L.L. Zamenhof (Homarano - bida, obranan i ideanan di dr. L.L. Zamenhof), 2009 (promé edishon), 320 pag., Kaliningrad, editorial Sezonoj, ISBN 978-609-95087-0-2[3]
Fuente, nota i/òf referensia
|