Eruditio – Educatio Vedecký časopis Pedagogickej fakulty Univerzity J. Selyeho v Komárne Research Journal of the Faculty of Education of J. Selye University A Selye János Egyetem Tanárképző Kara tudományos folyóirata 2018/2 (13. ročník / Volume 13.) Zakladajúca hlavná redaktorka / Founder Editor in chief Margit Erdélyi Hlavný redaktor / Editor in chief Péter H. Nagy Vedecká redakčná rada / academic Editorial Board Prof. PhDr. Margit Erdélyi, CSc.; Dr. habil. PaedDr. Kinga Horváth, PhD.; Doc. PaedDr. Zita Jenisová, PhD.; Dr. habil. PaedDr. György Juhász, PhD.; Dr. Melinda Kalmár; Prof. Dr. Katalin Kéri; Doc. PaedDr. Viliam Kratochvíl, PhD.; Dr. habil. PhDr. József Liszka, PhD.; Prof. Anna Mazurkiewich, PhD.; Prof. Tatsuya Nakazawa, PhD.; Dr. habil. László Szarka, CSc.; Dr. habil. Barnabás Vajda, PhD.; Dr. habil. Vilmos Vass, PhD. Jazyková úprava / Language Editor PaedDr. Győriová Baková Eva, PhD. English abstracts reviewed by PaedDr. Andrea Puskás, PhD. Preklady / translation Dr. habil. Vajda Barnabás, PhD. Náš vedecký časopis je databázovaný v medzinárodnej databáze Central and Eastern European Online Library (CEEOL). Our scientific journal is registered in and databased by the Central and Eastern European Online Library (CEEOL). Tudományos folyóiratunk megtalálható a Central and Eastern European Online Library (CEEOL) nemzetközi adatbázisban. Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu program kultúry národnostných menšín 2018 obsah ŠtúdiE Sándor János tóth: Etnolingvistická stránka ojkoným a priezvisk .......................................... 5 Patrik Šenkár: Symbolické a realistické zobrazenia prostredí a vzťahov v trilógii Štefana Dováľa ................................................................... 26 Eva Vitézová: Interpretácia a metodické spracovanie povesti .................................... 39 Balázs csiba: Genealógia pôvodných šľachticov z Hubíc – rod Gombai ...................... 45 Soňa Gabzdilová: Preberanie škôl na Slovensku do správy Československej republiky v rokoch 1918 – 1919 a zavádzanie slovenčiny ako vyučovacieho jazyka ... 69 Ladislav Moravík: Analýza sebaregulácie žiakov dvoch vybraných stredných škôl v meste Nové Zámky ....................................................................... 86 odBorné čLánky Pavol Makovický – Milan Margetín: Zdravotné aspekty v chove kôz ......................................................... 99 diSkuSia Barnabás Vajda: Extrémizmus a vyučovanie dejepisu na Slovensku – príspevok k jednej diskusii ............................................................ 112 rEcEnZiE Sándor János tóth: Ladislav György: Slovenčina a slovensko-maďarská dvojjazyčnosť ......... 118 Sándor János tóth: Miroslava Kyseľová – Martina Ivanová: Medzi konaním a dianím. Sémantické aspekty verba a valencia; Martina Ivanová: Modálnosť a modálne verbá v slovenčine ................... 120 tamás török: Vörös Ferenc: Kárpát-medencei történeti családnévatlasz; Anna Divičanová – Ján Chlebnický – Tünde Tušková – Iveta Valentová: Komlóšske priezviská ..................................................................... 122 ZoZnaM autoroV ........................................................................... 124 content StudiES tóth Sándor János: The Ethnolinguistic Aspects of Local and Personal Names ...................... 5 Šenkár Patrik: Symbolic and Realistic Depiction of the Environment and Relationships in the Trilogy by Štefan Dováľ ............................................................ 26 Eva Vitézová: The Interpretation and Methodical Analysis of the Legend ..................... 39 csiba Balázs: The Genealogy of the Noble Family from Hubice – the Gombais ............ 45 Soňa Gabzdilová: Taking over Schools in Slovakia into the Administration of the Czechoslovak Republic between 1918 and 1919 and Introducing Slovak as the Language of Instruction .......................... 69 Ladislav Moravík: The Analysis of Students’ Self – Regulation in Two Selected Secondary Schools in the Town of Nové Zámky .................................. 86 articLES Pavol Makovický – Milan Margetín: Health Aspects in Goat Breeding ...................................................... 99 diScuSSion Vajda Barnabás: Extremism and Teaching History in Slovakia – Contribution to a Discussion ......................................................... 112 rEViEWS tóth Sándor János: Ladislav György: Slovenčina a slovensko-maďarská dvojjazyčnosť ......... 118 tóth Sándor János: Miroslava Kyseľová – Martina Ivanová: Medzi konaním a dianím. Sémantické aspekty verba a valencia; Martina Ivanová: Modálnosť a modálne verbá v slovenčine ................... 120 török tamás: Vörös Ferenc: Kárpát-medencei történeti családnévatlasz; Anna Divičanová – Ján Chlebnický – Tünde Tušková – Iveta Valentová: Komlóšske priezviská ..................................................................... 122 autHorS ........................................................................................ 124 Sándor János Tóth the Ethnolinguistic aspects of Local and Personal names Abstract The paper deals with proprials in the pedagogic process at universities. The main point is the natural migrational, substrate-superstrate system, which makes us understand the history of proprials as a more complex system than a Slovakian-Hungarian bilateral matter of language policy. Local names are presented as examples of loanword adaptation. Demotivation, phonologic and grammatical integration processes are presented from the 10th until the 21st century. We distinguish between the natural and the codificated usage of local name varieties. Personal names were researched by today’s family names in a Slovakian town in Hungary, Szarvas / Sarvaš. These are good examples of demotivation in an interlingual context. The conclusion is the same as with local names: varieties are examples of natural usage; the tendency to unification is a tendency of codification, which is contradictory to the different linguistic image of the world of Hungarians and Slovaks. The differences can be used in a problem orientated teaching of linguistics at universities. key words: linguistic image of the world, lexical motivation, local names, proprial names, language contacts kľúčové slová: jazykový obraz sveta, lexikálna motivácia, miestne mená, vlastné mená, jazykové kontakty úvod Vo verejnom školstve a na pedagogických fakultách sa v súvislosti s vlastnými menami kladie dôraz najmä na písanie veľkých písmen. Je to dôležité učivo z aspektu normy a má niekoľko kontrastivít z aspektu slovensko-maďarského. V tomto príspevku sa sústreďujeme na to, čo je ešte okrem toho zaujímavé pri porovnaní vlastných mien v slovenčine a v maďarčine, že v maďarčine sa etnonymá nepíšu veľkým písmenom, naopak a na rozdiel od slovenského jazyka, v názvoch inštitúcií po maďarsky píšeme každé plnovýznamové slovo kapitálmi. Problematika vlastných mien by sa na pedagogických a filozofických fakultách v bilingválnom prostredí nemala vyčerpávať na úrovni (1) pravopisnej problematiky (napr. Dvorníky-Včeláre → Szádudvarnok-Méhész / Méhészudvarnok?, Perín-Chym → Perény-Hím / Perényhím? Misad 2015, 54–70) alebo (2) kolísania tvarov napr. ŠtúdiE / StudiES Etnolingvistická stránka ojkoným a priezvisk Etnolingvistická stránka ojkoným a priezvisk | 6 Otta von Bismarcka, Charles(a) de Gaulla (podrobnejšie OLOŠTIAK – GIANITSOVÁ – OLOŠTIAKOVÁ 2007). V príspevku poukazujeme na hlbšie etnolingvistické1 súvislosti vybranej skupiny vlastných mien, lebo sme presvedčení, že úlohou pedagogickej fakulty je aj príprava budúcich učiteľov na riešenie prípadných konfliktov vyplývajúcich z diachrónnych súvislostí slovenského a maďarského vnímania a používania vlastných mien. Historické, lingvistické a politické debaty o zemepisných a osobných názvoch sú vždy aktuálne (napr. historické osobné mená alebo dvojjazyčné názvy staníc na Slovensku) a je ich možné využiť pri problémovom vyučovaní. Cieľom príspevku je ukázať, že zmeny, varianty, o ktorých sa diskutuje, sú prirodzenými jazykovými javmi. Metódou je etnolingvistická interpretácia vlastných mien v slovensko-maďarskej relácii, ktorú aplikovala aj CSÁSZÁRIOVÁ (2013, 157–166; 2015, 19–28). Budeme sa venovať dvom oblastiam kontaktovej onomastiky: miestnym názvom a osobným menám v slovenčine a v maďarčine. Sú to citlivé otázky z jazykovo-politického hľadiska, majú historické konotácie. Podľa HOFMANNA (2007, 32) sú všetky ojkonymá motivované. Cieľom tohto príspevku je poukazovať na prirodzený vývin týchto pomenovacích jednotiek na osi motivácia – demotivácia (a možná remotivácia). Odhalením dynamiky a variantnosti (porov. SZABÓMIHÁLYOVÁ 2007, 256–264) miestnych názvov a osobných mien sa dostávame k teórii jazykového obrazu sveta, ktorú väčšina bádateľov podloží lexikálnymi príkladmi z oblasti všeobecných mien. 2. Zemepisné názvy Pomenovanie lokalít súvisí z etnologického aspektu s prirodzeným pudom vyznačenia revíra a ponechania stopy. Neskôr si aj štáty začali vyznačovať svoj kultúrny priestor. Ide o mocenskú stránku etnokultúrnej motivácie, keď je po štátnych prevratoch snaha zlikvidovať tradíciu predchádzajúceho etnika (BALÁZS 2008, 349). Z diachrónneho hľadiska sú možné dve cesty prirodzeného onymického aktu (pomenovania): 1. Paralelné, súčasné pomenovanie po maďarsky + iným jazykom Karpatskej kotliny, napr. po slovensky alebo po rumunsky a pod. Tento prípad je typický, ak sídlo nevzniká navrstvovaním obyvateľstva v relácii substrát–supetrstrát, ale obidve etniká pomenúvajú lokalitu naraz. Dôkazom je totožná lexikálna motivácia v obidvoch jazykoch, keď charakteristická črta, napr. les, močiar, je zreteľne zachovaná v názve, v procese preberania teda nedôjde k demotivácii, napr.: Almás – Jabloňov, Körtvélyes – Hrušov (KNIEZSA 2003, 119–132). 2. Kontinuálne preberanie geografických názvov do maďarčiny (aj tých, ktoré slovenčina prebrala z jazykov predslovanského obdobia existujúcich na území strednej Európy v období pred príchodom Slovanov) podľa dobových zákonitostí maďarčiny ako prirodzený dôsledok medzietnického kontaktu obyvateľstva a ich súžitia. 1 Pojem v zmysle BALÁZS 2009, 16–17; POKORNÝ 2010, 7. – vzťah kultúry a jazyka väčšinového a menšinového etnika. 7 | Sándor János Tóth Maďarská podoba geografického názvu sa po prevzatí z pôvodného slovanského názvu ďalej vyvíjala v maďarskom prostredí, ale vyvíjala sa ďalej rovnako autonómne aj slovanská podoba geografického názvu v neskoršom slovenskom prostredí, ak kontinuálne osídlenie predkov Slovákov bolo zachované v predmetnej lokalite. Ak sa kontinuálne osídlenie nezachovalo, zanikla aj pôvodná slovanská podoba názvu. V prípade, že osídlenie Slovákmi bolo neskôr obnovené, niekedy Slováci prevzali späť maďarskú podobu geografického názvu, ktorý si prípadne adaptovali, ale ktorého podoba už neprešla prirodzeným vývojom v slovenčine. Datovanie prevzatia slovenských geografických názvov do maďarčiny pomáha určiť viacero mimojazykových i jazykových faktov, z ktorých sú veľmi dôležité najmä: - prítomnosť/neprítomnosť nosoviek v geografickom názve (denazalizácia/zánik nosoviek nastala v slovenčine v 11. stor.); - prítomnosť hlásky [g] alebo [h] v geografickom názve (zmena nastala v slovenčine v priebehu 12. stor.). Slovenské podoby geografických názvov sa vyvíjali prirodzene v mnohonárodnostnom prostredí Uhorska, aj pod vplyvom vnútornej migrácie (VÖRÖS 2015: 16–26). Vo vybraných prípadoch je veľmi ťažké určiť, či konkrétna podoba geografického názvu, zachovaná v historickom dokumente, je výsledkom prirodzeného vývoja alebo je reflexiou vplyvu dobovej administratívy písanej po latinsky alebo po maďarsky, alebo po nemecky. 2.1. Prirodzené preberanie geografických názvov zo slovenčiny do maďarčiny 2.1.1.Systémové zmeny geografických názvov pri preberaní zo slovenčiny do maďarčiny sledujeme na základe zoznamov názvov obcí MAJTÁNA (1998), LELKESA (2011) a PAPANEKA (2004). Zemepisné názvy je možné typologizovať z funkčno-sémantického aspektu (ako napr. TÖRÖK 2011: 463–468, ŽIGO 2015, 79–81). KNIEZSA (1960, 19–25) uplatňuje slovotvorný princíp klasifikácie: -ice = ’-falva’: Dejte – Dechtice, Neste – Naštice, Tunyog – Tuženice -ovo, -ovce: Bogdány – Bohdanovce, Györke – Ďurkov -ina, -ino: Berzéte – Brzotín, Vidiná – Vidafalva -any: ’pôvodné bydlisko’ Diós – Orešany, Szentmargita – Margecany, Szentkereszt – Križovany -nce: Káp – Kapince, Bő – Behynce, na túto analógiu vznikol neskoršie sporný názov: Pat → Patince KNIEZSA 1960, 24 upozorňuje na malý počet miestnych názvov s transnumerizáciou: Kosút – Košúty, Ludány – Ludany, Divék – Diviaky, Necpál – Necpaly, Szentbalázs – Baláže. Lexikalizovaný plurál miestnych názov typu Dedinka Dedinky (OLOŠTIAK 2010, 130) sa v maďarčine nevyskytuje. Avšak prechod osobných mien k miestnym názvom (skrátené podoby Mikuláš, Martin, Jur – Fertőszentmiklós, Kunszentmiklós, Sepsiszentgyörgy) je možné sledovať v oboch jazykoch (KNIEZSA 1960, 19 – 20, OLOŠTIAK 2010, 130). Etnolingvistická stránka ojkoným a priezvisk | 8 V nižšie citovaných príkladoch triedení HORŇANSKÉHO (2012) ide najmä o morfofonologickú klasifikáciu, kde sa jednotlivé javy môžu vyskytovať aj kombinovane. Pôsobenie samohláskovej harmónie v maďarskom jazyku (vyrovnanie samohlások do kategórie vysokých alebo hlbokých samohlások), napr.: sk. Tesár → m. Teszér / Taszár riešenie zoskupenia spoluhlások na začiatku slova (slabiky) vsunutím samohlásky do spoluhláskovej skupiny, napr.: sk. Breznica → m. Berzence, sk. Slatina → m. Szalatna / Szalatnya, sk. Bystrica → m. Beszterce riešenie susedstva dvoch otvorených slabík vysunutím samohlásky z vnútornej otvorenej slabiky (napr. redukcia koncovky -ava → -va), napr.: sk. Morava → m. Morva, sk. Orava → m. Árva, sk. Žitava → m. Zsitva, sk. Sadzava → m. Zagyva iný prípad vysunutia samohlásky z vnútornej otvorenej slabiky (redukcia koncovky -ica -ca), napr.: sk. Teplica → m. Tapolca, sk. Breznica → m. Berzence, sk. Svätica (v nárečí Švetica) → m. (Satica → Sátca → Saca) redukcia slabiky v koncovke -ava → -a, napr.: sk. Tibava → m. Tiba, sk. Myslava → m. Miszla, sk. Bebrava → m. Bebre Skrátenie koncovky -ovec a podobne i v množnom čísle -ovce, napr.: sk. Lipovec → m. Lipóc, sk. Bukovec → m. Bukóc, sk. Dubovec → m. Dubóc, sk. Rakovec → m. Rákóc Substitúcia spoluhláskovej skupiny -cht- → -jt-, napr.:, sk. Čachtice → m. Csejte, sk. Dechtár(e) → m. Dejtér, sk. Tachta → m. Tajta Substitúcia koncovky -slav → -szló, napr.: sk. Budislav → m. Bogyoszló, sk. Boguslav → m. Bogoszló. Pomocou takýchto príkladov je možné poukazovať na prednáškach a seminároch dejín jazyka na morfologické, morfofonologické a sémantické pravidelnosti, ktoré sledujeme aj v prípade všeobecných mien. 2.1.2. Prerušenie kontinuálneho používania slovanského geografického názvu s následným zastavením a prerušením prirodzeného vývoja geografického názvu v slovenčine, vznik maďarskej adaptovanej podoby geografického názvu a znovuprevzatie maďarskej podoby geografického názvu do slovenčiny: pôvodný slovanský názov, ktorého prirodzený vývoj bol prerušený zrekonštruovaný tvar podľa vývinu slovenského jazyka prevzatý m. názov, znovuprevzatie z m. jazyk konzerm. do sk. a adapvoval pôvodný tácia slovanský stav Golęta Hoľata Galánta Galanta Malęta Maľäta → Maľata Malánta Malanta Chreňan(i) Chreňany Henyeren → ChiChynorany noran → Kinorány 9 | Sándor János Tóth Kňahynec Kechnec Svätica - Sedlica Gnilec Kenyhec → Kehnec → späť Kenyhec Satica → Sátca → Saca Szedlice → Szilice Hnilec (vodný tok Gölnic (promá dodnes túto stredníctvom podobu) nemčiny) - Kechnec Šaca Silica Gelnica Drinava Drieňava Dernava → Dernő Dernava → Drnava Kaluž - Kálosa Kaloša 2.1.3. novodobé prevzatie slovenskej podoby geografického názvu do maďarčiny, napriek tomu, že v ranom stredoveku už bola utvorená maďarská podoba geografického názvu, ale bolo prerušené jej prirodzené používanie v maďarčine: pôvodný slovenský prevzatý tvar do názov m., prerušené používanie Bebrava Bebra Drietoma Deretma Hájniky Ardó Bobrovec Hodos znovuprevzatie zo sk. do m. súčasný slovenský názov Bebrava Drétoma Hájnik / Hajniktrebula Bobróc Bebrava Drietoma Hájniky Bobrovec 2.2. Pomaďarčenie miestnych názvov v r. 1906–1913 na základe zákona z r. 1898 Miestne názvy v Uhorsku zjednotili tak, aby neboli dve obce, ktoré sa volajú rovnako. Bolo to potrebné, pretože pošta a železnice sa rozvíjali, podobné opatrenia urobili aj v celej Európe (Frankfurt: Frankfurt am Main / Frankfurt an der Oder, atď.) Cieľom bolo odstránenie homonymie názvov obcí v celom Uhorsku z dôvodu, že moderná štátna správa, resp. pošta a železnice vyžadovali jednoznačné určovanie lokalít. Predponovaný prívlastok vzťahujúci sa na župu, región alebo rieku mal úlohu bližšie určiť lokalitu a odstrániť homonymiu v celej krajine (TÖRÖK 2012, 65–74). Etnolingvistická stránka ojkoným a priezvisk | 10 Popritom táto reforma ponúkla výbornú možnosť na pomaďarčenie názvov obcí, a to nielen slovenských, ale aj rumunských, srbských atď., čiže týkalo sa to všetkých menšín Uhorska. 2.2.1. Pomaďarčenie geografických názvov uplatňovaním fonologických pravidiel: Brezova > Berezóc, Brusznó > Nyitraborosznó, Szkáros > Eszkáros, Riecska > Récske, Kliestina > Kelestyén, Donoval > Dóval, Trocsán > Trocsány, Hrobok-Csebinye > Hegyescsaba, Hricsó >Ricsóváralja, Drahóc > Vágdebrőd, Rasó > Marsófalva 2.2.2. Pomaďarčenie geografických názvov prekladom apelatívnej zložky geografického názvu zo slovenčiny do maďarčiny: pôvodný sk. názov úradný m. názov do roku... názvy po pomaďarčení sk. názvy dnes Podhorje Vágerdőalja Podhorie Dubnica Kóssa-Podhorje 1907 Dubnica 1913 Bajmóctölgyes Dubnica Borova Borova 1888 Fenyves Borová Veľké Brestovany, Malé Brestovany Alsószil, Felsőszil Brestovany Bujakovo Nagybresztován, Nagyberesztovány Bujakovo 1888 Bikás Bujakovo Brocke Brockó 1913 Gázlós Brodské Rosina Roszina 1907 Harmatos Rosina 2.2.3.Pomaďarčenie geografických názvov tvorbou nového maďarského geografického názvu, pritom zlúčenie obcí tvorí osobitný prípad: Pereszrova + Zavadka = Rákócziszállás, Pudpolocz + Romanócz = Vezérszállás 11 | Sándor János Tóth pôvodný sk. názov úradný m. názov do r. Klčovany Klcsován, Klucsován 1888 Brutovce Brutocz, Brutócz 1892 Budiš Budis 1913 Brestov Breszto, Homonnabresztó 1907 Brestov Izbugyabresztó 1907 Bodružal Bodruzsal 1907 Herľany Herlány 1900 Jamník Jamnik 1907 Kaľava Kalyava 1907 Hnilec Stará Lehota Nagynyilec 1907 Ólehota 1913 Runina Smižany Runyina 1907 Szmizsán / Szmizsány1888 názvy po pomaďarčení Istvánlak Szepesszentlőrinc Turócborkút Alsóberek Laborcér Rózsadomb Ránkfüred Szepesárki Szepeskárolyfalva Nyilas Szentmiklósvölgye Juhászlak Szepessümeg sk. názvy dnes Klčovany Brutovce Budiš Brestov Brestov nad Laborcom Bodružal Herľany Jamník Kaľava Hnilec Stará Lehota Runina Smižany 2.2.4. Pomaďarčenie geografických názvov opakovanou tvorbou nového maďarského geografického názvu: V prípade, ak uhorská názvoslovná autorita skonštatovala, že iba pred pár rokmi schválený nový maďarský názov obce ešte stále dostatočne nevyhovuje zadefinovaným cieľom, pristúpila opakovane k ďalšiemu umelému zásahu do názvu obce: m. názov do r. 1892 Hinczocz, Hinczócz, Hincóc 1888 Hrabicsó 1. pomaďarčenie 1892–1895 Hincótersztyán 1888–1892 Osztrigrunhrabicsó 1882 Oroszhrabóc 1882–1907 Sztropkóhrabóc 2. zásah 1895 Szepesnádasd 1892–1907 Gyertyánfaélesmart od r. 1907 Gyertyánfa 1907 Kisgyertyános súčasný sk. názov Hincovce Hrabičov Vyšný Hrabovec Etnolingvistická stránka ojkoným a priezvisk 1902 Szklabonya 1902–1907 Kürtabony 1888 Haszprun1888–1907 ka Szentistván 1907 Mikszáthfalva 1913 Szentistvánkút | 12 Sklabiná Studienka! Frekventovaný internetový zdroj (HORŇANSKÝ 2012) nereferuje o opačnom trende, o akejsi „pomste“ československých úradov pri premenovaní názvov obcí podobnými metódami ako sa „pomaďarčovalo“ v Uhorsku. 2.3. Poslovenčenie miestnych názvov Po vzniku Československa sa premenovali lokality vo viacerých vlnách. V prípade pomaďarčeného názvu obcí bola úloha jednoduchá: vrátiť sa k pôvodnému slovenskému názvu s pravopisnou úpravou a zarývať etnicitu lokality. Nové slovenské názvy dostalo približne 700 maďarských osád, pričom používali podobné metódy ako pri pomaďarčovaní (MEZŐ 1982, 71–200): preklad (niekedy nevydarený, k tomu porov. aj TÖRÖK 2012, 71); fonologická zmena (uľahčenie výslovnosti pre Slovákov, substitúcia ü, ö); predponované prívlastky2 typu Nyitra-, Garam- zmenili na predložkovú konštrukciu pri Nitre, nad Hronom, zloženie slov je rozšírenejším slovotvorným postupom v maďarčine ako v slovenčine, je to tak aj v prípade geografických názvov; kombinácia týchto metód, napr.: Nemeskürt (kürt = roh) od r. 1920 mal oficiálny názov Nemeš Kerť alebo Nemeš Kurť, medzi r. 1927 a 1948 Zemianska Kerť (zeman = köznemes), po r. 1948 Zemianske Sady (sad = kert); arbitrárne pomenovanie po osobnostiach z česko-slovenskej histórie, napr.: Štúrovo, Hurbanovo, Bernolákovo, Jesenské. V rokoch 1990 – 1993 bola možnosť na zmenu umelo vytvoreného názvu na historicky organický pôvodný názov: Hruboňovo → Dolný Štál, Švermovo → Telgárt, Palkovičovo → Sap, Šafárikovo → Tornaľa (KISS 1999, 61–62), neskoršie už na to nebola možnosť a dodnes nie je tomu inak… ; úplne odlišná motivácia slovenského názvu (TÖRÖK 2002, 41), často arbitrárna fantázia komunisticej doby, napr.: Partizánske, Dedina Mládeže, Mierovo3; zlúčenia obcí taktiež boli príležitosťou pre vytvorenie nových pomenovaní; výmena nevhodných prívlastkov, napr.: Németlipcse – Slovenská Ľupča. Tieto zmeny prebiehali vo viacerých vlnách. Napriek maďarizácii boli na etnicky slovenskom území zaužívané slovenské názvy, tam sa menej zasahovalo. Na juhu boli tesne na konci 1. svetovej vojny aj provizórne riešenia, názvy kodifikovali do r. 1922. Ďalšie vlny zmien: koniec 2. svetovej vojny, nástup komunizmu a obdobie po 2 Prívlastková konštrukcia je typická nielen pre poradie maďarské osobných mien (LŐRINCZ 2017, 40), ale pociťuje sa ako xenoznak maďarskosti aj v prípade miestnych názvov. 3 Tieto nové názvy sa spätne preložili do maďarčiny (Ifjuságfalva, Béke, Gömörfalva), ak boli v pozadí bol vznik novej lokality alebo zlúčenie obcí (SZABÓMIHÁLY 2011, 442–444). 13 | Sándor János Tóth 1989. Niektoré prípady sú dodnes diskutabilné, politika, zákony a vôľa miestnych obyvateľov nie sú v súlade. Hlavnou otázkou je, či normu určí výlučne štát, alebo majú na to právo aj používatelia jazyka, t. j. obyvatelia danej lokality? Po analýze názvov staníc4 zoznamu VIESTA (1919–1924) je možné konštatovať, že skúmané miestne názvy mali v rokoch 1919-22 väčšiu dynamiku ako dnes. Jednak pod vplyvom mimojazykových okolností (vznik Československa), ale aj pod vplyvom interferenčných javov. Pomocou nasledujúcej tabuľky sledujme pravopisnú, fonologickú zmenu slovenského názvu často pod vplyvom maďarského pravopisu; provizórne slovenské znenie s ďalším vývinom, napr. namiesto atribútu predložkové spojenie, adaptácia k slovenčine; dočasné používanie maďarského názvu stanice na južnom Slovensku, kde nemali zaužívaný slovenský názov. Riešenie: 1. zvuková substitúcia, 2. preklad, 3. umelý názov, a vrátenie pomenovania pred pomaďarčením názvu v r. 1913: m. názov pred r. 1913 Szina Barát-Lehota Bartfeld Benyus Binyócz - Barátszabadi Bártfa Benesháza Binóc Bodrogszerdahely Bodókő-Váralja Boldogkőváralja slovenský názov 1919–1922 Seňa-Nižný Kéked Hajnaška Dolný Kereškýn Nižný Šebeš Veľká Seč Nižný Skalnik Veľká Ves Oravská Mnichová Lehota Bardiov Beňuša Binovce 1919: Bodrogszerdahely 1922: Bodrog-Serdaheľ Boldoch Csacza Čaca Čadca Csallóközaranyos Csallóközaranyos Zlatá na Ostrove Hajnácskő Nagyszecse Alsószkálnok - Aranyos maďarský názov do r.1918 Abaujszina-Alsókéked Ajnácskő Alsóköröskény Alsósebes Alsószécse Alsósziklás Árvanagyfalu slovenský názov dnes Seňa Hajnáčka Dolné Krškany Nižná Šebastová Dolná Seč Nižný Skálnik Veličná Mníchova Lehota Bardejov Beňuš Bíňovce Streda nad Bodrogom Boldogkőváralja 4 O širších súvislostiach jazyka a dopravy pozri OLOŠTIAK 2009, 498–517; BALÁZS 2015, 167–188. Etnolingvistická stránka ojkoným a priezvisk m. názov pred r. 1913 - maďarský názov do r.1918 Czirókabéla slovenský názov 1919–1922 Cirocká Bela Lubochna Zamosztya Kövesd Diósförgepatony Fenyőháza Garamhídvég Garamkövesd Hont-Visk Igló Ipolyszakállos Ipolyvisk Diósförgepatony Lubochna Zámostie Hronská Kamenica Iglov Sakáloš Viška nad Ipľom Johannesberg Nagy-Lomnicz Jánoshegy Kakaslomnicz - Karásznó Helmecz Királyhelmecz Piargy Lomnica na Slovensku Krásno na Slovensku Kiralhelmec Pohorela - Koháryháza Kürt Pohorela Kürt | 14 slovenský názov dnes Belá nad Cirochou Orechová Potôň Ľubochňa Dubová Kamenica nad Hronom Spišská Nová Ves Ipeľský Sokolec Vyškovce nad Ipľom Kremnické Baňe Veľká Lomnica Krásno nad Kyucou Kráľovský Chlmec Pohorelá Strekov Príklady dokladujú, že zmeny, varianty, o ktorých sa diskutuje, sú prirodzenými jazykovými javmi, sú výsledkom odlišnej interpretácie mimojazykovej skutočnosti v pomenúvacom procese. Odlišnosť motivovanosti (TÖRÖK 2002, 55–58) a charakteristické vývinové procesy, ktoré vyvolávajú konflikt, sú výsledkom iného jazykového obrazu sveta, ktorý dotvára aj odlišný pohľad na históriu. Opozíciu praktické, ekonomické používanie, zaužívanosť ↔ historická vernosť potvrdzuje aj PERGER (2013, 77–96.) v súvislosti s maďarskými názvami staníc mimo územia Maďarska. Vyzdvihuje ťažkosť určenia maďarského názvu z viacerých dôvodov (použiť maďarský názov spred 1913, z obdobia 2. svetovej vojny alebo podľa toho, ako to používa súčasná menšina). Upozorňuje na vzniknutú homonymiu (Komárom na Slovensku aj v Maďarsku) a na problémy súvisiace s rozdelením (Sátoraljaújhely – Slovenské Nové Mesto – Sátoraljaúlyhely-Gyártelep/Kisújhely/Újhely) alebo so zlúčením obcí (Sládkovičovo/Diószeg, Čierna nad Tisou – Ágcsernyő/Tiszacsernyő). Neoficiálne názvy sa tvoria naďalej, je to prejavom jazykovej ekonómie a prirodzeného vývinu, ktorý trvá i napriek mocenským zásahom: oficiálnymi a neoficiálnymi pomenovaniami typu Békešská Čaba ↔ Čaba, Slovenský Komlóš ↔ Komlóš, Dunaszerdahely ↔ Szerdahely, Dunajská Streda ↔ Dunajská, Esztergom ↔ Egom, Mosonmagyaróvár ↔ Móvár, Sátoraljaújhely ↔ Saújhely (podrobnejšie 15 | Sándor János Tóth TÓTH 2008: 182–185), takéto skracované podoby5 vznikajú aj preto, lebo na čele autobusov alebo vlakov sa nezmestí dlhý názov: HMVH (Hódmezővásárhely), KKFháza (Kiskunfélegyháza), Köki (Kőbánya – Kispest), A’dam (Amsterdam), BAH-csomópont (Križovatka ciest Budaörsi – Alkotás – Hegyalja v Budapešti) (BALÁZS 2008, 351), W-wa (Warszawa), niektoré z nich (zvýraznené) sa stali polooficiálnymi a vyskytujú sa v elektronických cestovných poriadkoch. Neoficiálne názvy vznikajú v zmysle kladnom (Futapest – motivátom je maratónsky beh) i hanlivom (Judapest – motivátom je židovský charakter mesta). Politický, mocenský zásah do toponymie nie je ojedinelým javom. Pripomeňme si gréckeho hrdinu komunistického hnutia, z ktorého priezviska vznikol toponymum v Maďarsku: Beloiannisz a stále nesie tento názov6. Sú historické obdobia, keď sú častejšie „prekrstenia“, ktoré vplývajú aj na emócie (BALÁZS – TAKÁCS 2009, 164–165). Prekrstením historického mesta Brașov na Orașul Stalin chceli v Rumunsku pomáhať zabudnúť na minulosť až tak intenzívne, že sa potom aj celá Brašovská župa sa musela analogicky premenovať na județul Stalin. Naopak v Maďarsku dve novozaložené, moderné socialistické mestá niesli názov Josipa Visarjonoviča a Vladimíra Iljiča: Sztálinváros (dnes Dunaújváros7) a Leninváros (dnes Tiszaújváros8), a stali sa výkladom pokroku. Aj žiadané krajšie znenie zemepisných názvov je dôležitým faktorom premenovania. Hanlivé názvy majú zvyčajne inú motiváciu ako to pociťuje ľudová etymológia v súčasnom jazyku ale obyvatelia sú predmetom hrubých vtipov, ak bývajú v dedinách Pornóapáti, Bugyi, Ondód, Hugyag, Heréd (BALÁZS 2008, 352). Zmenu týchto názvov nedovolili, lebo ide o stredoveké maďarské názvy, inokedy sa však podarila zmena: Disznóshorvát → Izsófalva9, Zsid → Várvölgy10. V Maďarsku sa pomaďarčovali názvy aj po 1920: Nová Huta → Bükkszentkereszt, Fuskaitáshuta → Mátraszentimre. 2.4. časové obmedzenie používania zemepisných názvov Slovenská onomastika označuje názvy obcí a miest mimo hraníc Slovenska ako exonymá. Tieto viac-menej ustálené slovenské podoby zemepisných názvov kodifikovali jazykovedci a kartografi (HAJČÍKOVÁ – KOVÁČOVÁ 1999). Zaujímavý je prístup tohto zoznamu, lebo dolnozemské slovenské osady alebo mestá, ktoré majú zaužívané slovenské názvy na území dnešného Maďarska, zapadajú do tej 5 Ďalšie príklady: Zaszeg, Nyíregy, Balmaz, Kisúj, Vásárhely (BALÁZS 2008, 351). Na Slovensku plnia takúto skratkovú funkciu aj značky áut podľa okresov (KE, KN, BA...). Dávnejšie mali aj železnice MÁV takýto systém značenia uzlov, tie sa však verejnosť nepoužíva, napr.: Fc – Ferencváros, Bc – Békéscsaba, Ud – Újdombóvár, Mc – Miskolc, Db – Debrecen, Sg – Szeged, Sn – Szentes, Sm – Szombathely. 6 Žije tam grécka komunita, potomkovia vtedajších politicky prenasledovaných, ktorí sa usídlili v priateľskej Maďarskej ľudovej republike. 7 Pôvodný názov najbližšej obce Dunapentele funguje ako pomenovanie mestskej časti. 8 Ani v tomto prípade sa nevrátili k názvu najbližšej dediny Tiszaszederkény. 9 disznó = sviňa, Izsó Miklós je sochár, rodákom dediny. 10 Zmena názvu v r. 1943 pod vplyvom antisemitizmu, avšak aj po vojne sa zachoval nový názov Várvölgy, ktorého motivátom je neďaleký hrad a poloha dediny v doline. Etnolingvistická stránka ojkoným a priezvisk | 16 istej kategórie ako mestá, ktoré majú slovenské meno niekde na západe Európy alebo na inom kontinente. Jediným hľadiskom je, či daná lokalita leží na Slovensku alebo mimo jeho hraníc. Exonymá vznikajú aj recipročne: v Maďarsku často počuť namiesto pôvodného maďarského názvu [Štúrovó, Komárnó] s predĺženou výslovnosťou. Takéto pomenovanie má funkciu diferencovania (LANSTYÁK 2013, 58), ale nesie aj príznak cudzosti. Názov Bratislava vznikol v druhej polovici 19 stor., napriek tomu, že má motiváciu v praslovančine (porov. ŽIGO 2011, 344–348; 2015, 82–83). V súvislosti s predchádzajúcimi obdobiami nie je logické používať Prešporok, veď ani hlavné mesto Byzantskej ríše nie je Istanbul. Vo všeobecnosti pri používaní miestnych názvov treba zohľadňovať časové, priestorové a jazykové okolnosti. V medzivojnovom období sa v Maďarsku udomácnili dnes už archaické termíny Szlovenszkó, szlovenszkói, lebo výraz Szlovákia vtedajší maďarský politický jazyk neprijal. Dnes je problematické aplikovanie názvu Slovensko na 19. stor. a staršie obdobia v slovenských textoch. Názov a územie tohto štátu je presne definovateľné od r. 1918, na predchádzajúce obdobie sa neodporúča používať termín Slovensko, keďže tento štátny útvar ešte neexistoval, ani dnešné hranice Slovenska a Maďarska neboli známe. Keď chceme charakterizovať napr. jazykovú situáciu na tomto území v období pred r. 1918, musíme používať: dnešné Slovensko, podobne dnešné Západné Slovensko atď. Ani pomenovania Horné Uhorsko, Horniaky nie sú vhodnou náhradou, lebo nie sú totožné so súčasnou Slovenskou republikou, odporúčame preto: slovenský etnický región Horného Uhorska. Skrátené, zjednodušené riešenia, napr. Veľkomoravské Slovensko, čeština ako kultúrny jazyk na Slovensku sú časovo aj teritoriálne anachronistické. Názov Felvidék sa stal prirodzeným v dnešnej maďarskej jazykovej praxi (napr. pri predpovedi počasia), a iba málokedy má nacionálnu konotáciu. Okrem svojej historickej a geografickej nepresnosti však spôsobí negatívne na Slovákov. Značná časť dejín Slovákov prebiehala v spoločnom štáte s Maďarmi, preto je mimoriadne dôležité používať presné a neutrálne termíny, keď píšeme o tomto období. Na označenie územia Uhorska, ktorého bolo súčasťou aj dnešné Slovensko neodporúčame používať slová rozšírené v hovorenej maďarčine, napr. Magyarország, Nagymagyarország (doslova ‘Veľké Maďarsko‘, s romanticko-nacionalistickou konotáciou hlavne v ušiach Slovákov, no nezabudnime na analogickú Veľkú Moravu). Výzvou je hľadanie neutrálnych výrazov, ako napr. Magyarhon, Magyar Királyság, Regnum Hungariae, történelmi Magyarország (KÄFER 2005, 76). V slovenskej terminológii je v tomto prípade, na rozdiel od Slovenska, jasná dištinkcia medzi krajinu pred a po 1918, napr. v slovenčine r. 1848 ide o uhorskú revolúciu, v súvislosti s r. 1956 hovoríme o maďarskej revolúcii. V maďarčine slovo uhorský takisto nemá jednoznačný ekvivalent ako v slovenčine tót. Názov Maďarsko má v slovenčine etnický ráz, nevyjadruje etnickú pluralitu Uhorska a vzťahuje sa na územie Maďarska po rozpade Rakúsko-Uhorska, teda na tzv. Csonka-Magyarország, trianoni Magyarország – tie výrazy majú tiež negatívnu konotáciu. Je zbytočné označiť Uhorsko atribútom staré, ako je to zvykom v slovenských textoch. Formulácia staré Uhorsko má v slovenskom diskurze konotáciu odstupu od tohto štátneho útvaru. 17 | Sándor János Tóth Ako sme videli, vyskytuje sa veľa politicky zaťažených konotácií. Sto rokov po rozpade Uhorska a založení následníckych štátov je jazykové vyjadrenie tejto štátoprávnej zmeny ešte stále aktuálnou otázkou, na ktoré musíme upozorniť budúcu generáciu filológov i pedagógov, ktorá študuje na univerzitách. Je lepšie nevidieť problém v týchto otázkach, skôr ich vnímať ako príklady odlišností, ako paralel slovenského a maďarského jazykového obrazu sveta. Budeme to vidieť aj na príkladoch z oblasti osobných mien. 3. osobné mená 3.1. Písanie osobných mien Pravopis osobných mien je otázkou normy, kultivovania jazyka, v súčasnosti patrí do preskriptívnej lingvistiky. Pred kodifikovaním štátneho jazyka bolo možné prirodzené používanie vlastných mien. Vlastné mená cudzieho pôvodu neboli regulované mimojazykovými zásahmi, dynamická rovnováha systému zabezpečila adaptáciu a integráciu cudzích prvkov do takej miery, aby komunikačná funkcia systému nebola narušená. Podľa BOSÁKA (2009, 146) „bola neuvážená zmena písania historických osobných mien z uhorského obdobia slovenských dejín podľa zásad slovenského pravopisu. (...) Kodifikácia je úspešná, ak ju verejnosť prijme.“ Reálne sa používajú dvojtvary: Szentiványi – Svätojánsky, Pázmány – Pázmaň, Zichy – Ziči, Nyáry – Ňári, Pálffy – Pálfi apod. Platný slovenský pravopis historických priezvisk vytvoril dvojtvary (prechodom z princípu tradície k fonologickému princípu), dvojaké písanie robí ťažkosti aj pri rešeršovaní, resp. umožňuje väčší výskyt chýb. Nájdu sa aj nedôslednosti, kde sa napriek priamym slovenským súvislostiam osobnosti ponecháva tradičný pravopis inojazyčnej sústavy: Mikuláš Schneider-Trnavský, Pavol Országh-Hviezdoslav. Ak sa používa miesto Czambel podoba Cambel, prečo sa neprepisuje Schneider na Šnejder, resp. Országh na Orság? Podľa maďarského úzu by sa transkripcia mala používať iba, ak ide o nelatinské písmo. Srbský úzus prepisuje všetko foneticky do cyriliky a latinské písmo preberá tento tvar, napr. Trump → Tramp. Kým sa slovenský pravopis koncentruje na fonologický prepis historických priezvisk, Onomastická komisia Maďarskej akadémie vied reguluje písanie novších prevzatých krstných mien maďarskou ortografiou: Jennyfer → Dzsenifer – slovenská norma sa touto otázkou nezaoberá, písanie anglických a iných krstných mien cudzieho pôvodu je pestré (BAUKO 2015, 215; 2016a, 141–150). Čo to znamená z pohľadu jazykového obrazu sveta? 1. slovenský pravopis historických priezvisk je dokladom stotožňovania Slovákov s históriou spoločného štátu. 2. prepis s mäkčeňmi v prípade, keď to rod nikdy v takej forme nepoužíval je v rozpore s identitou osobnosti. 3. liberálnosť slovenského pravopisu voči anglickými krstnými menami v porovnaní s dôsledným prepisovaním v maďarčine vyjadruje odlišný postoj k cudzím vplyvom v súčasnosti. Etnolingvistická stránka ojkoným a priezvisk | 18 3.2.Motivovanosť a jazykový obraz sveta sú najlepšie hmatateľné, ak porovnáme viac jazykov. V jednojazyčnom prostredí je menej jasné, aký je rozdiel napr. medzi sk. Kov-áč a m. Kovács. V medzijazykových súvislostiach motivovanosť môže slúžiť aj ako prostriedok vysvetlenia konfliktov. demotiváciu osobných mien môžeme sledovať v súvislosti s výskumom slovenských priezvisk v Maďarsku. Priezviská zaraďujú BLANÁR (1996) a kolektív autorov spracúvajúci čabianske (DIVIČANOVÁ – CHLEBNICKÝ – TUŠKOVÁ – UHRINOVÁ 2015, 44–72, VALENTOVÁ 2015, 2015, 90–101) a komlóšske priezviská (TUŠKOVÁ 2017, 57–60, VALENTOVÁ 2017: 61–76) do sémantických skupín podľa motivácie, pôvodu a morfologickej stavby. Ich prvotným cieľom bol genealogický výskum a vysvetlenie kulturologických súvislostí. Z nášho pohľadu je však zaujímavá skutočnosť, že maďarské obyvateľstvo skúmaných dolnozemských osád (Komlóš, Čaba a Sarvaš) síce pociťuje slovenský pôvod týchto priezvisk, ale pre nich je pôvodná slovotvorná a pomenúvacia motivácia stratená. Nasledujúci zoznam je zo Sarvaša (CHLEBNICKÝ 2013, 141–156), príkladmi dokladujeme motivačný a demotivačný proces: fark-as (motivávia: zviera s chvostom) → Farkas → Farkaš (demotivácia po prevzatí do druhého jazyka). 3.2.1. Priezviská motivované zemepisnými názvami označujúcimi pôvodné rodisko alebo migračnú stanicu priezvisko motivant Árvai z Oravy Kysuczky z Kysúc Lipták z Liptova Oravecz z Oravy (por. Árvai) Szpisjak zo Spiša Arnoczki Arnót Cziglécky Cegléd Komlovszky Komlóš Osztrolucki / Osztroludszky Ostrá Lúka Pljesovszki Pliešovce Mótyán Môťová 3.2.2. Priezviská motivované zamestnaním alebo spoločenským postavením Zamestnaním bolo možné bližšie identifikovať osobu, hlavne, kým sa remeslo dedilo. Aj v súčasnosti je možné sledovať podobný proces: pozrime sa len do svojho zoznamu v mobilnom telefóne, určite tam budú mená s označením niektorých majstrov, remeselníkov v takej podobe: Ferko elektrikár priezvisko motivant Cselár sk. včelár, m. méhész (maďarský pisár zjednodušil spoluhláskovú skupinu vč) Fazekas sk. hrnčiar (por. Hrncsjár) Hrncsjár sk. hrnčiar, m. fazekas (maďarská pravopisná adaptácia stredoslovenskej dvojhlásky ia) 19 | Sándor János Tóth Huszár / Huszárik Meszjarik Snajder, Sneider Tisljár Hudák Podani sk. husár sk. mäsiar, m. mészáros (+ deminutívum + prepis dvojhlásky) n. Schneider, m. szabó, sk. krajčír n. Tischler, m. asztalos sk. chudák, m. szegény (velárne ch neexistuje v m.: h) sk. poddaný, m. jobbágy, ’alávetett‘ (zjednodušenie dvojitej hlásky) 3.2.3. Etnonymum ako motivujúci faktor si zachová svoju transparenciu v oboch jazykoch priezvisko motivant Horváth Chorvát Lengyel Poliak Nyemcsok Nemec 3.2.4. Priezviská tvorené z krstných mien sú často používane, ale zväčša demotivované. čísla odkazujú na frekvenciu výskytu v Sarvaši. Balczó 48x Bencsik 120x Benka 18x Blaskó 23x Dankó 32x Demcsák 60x Petrás 37x 3.2.5. Vnútorná alebo vonkajšia vlastnosť ako motivujúci faktor funguje v dvojjazyčnom prostredí metaforicky, v jednojazyčnom prostredí však stráca ich obraznosť. priezvisko motivant Czesznak sk. cesnak, m. fokhagyma Dina / Dinya sk. diňa, m. dinnye Dobrotka sk. dobrý, m. jóságos Haluska sk. haluška, m. galuska Hruska sk. hruška, m. körte Jelen sk. jeleň, m. szarvas Kiszel / Kiszely sk. kyslý, m. savanyú Kohut sk. kohút, m. kakas Komár sk. komár, m. szúnyog Kozsuch sk. kožuch, m. bunda Králik sk. králik, m. házinyúl Liska sk. líška, m. róka Maczik sk. macík, m. maci Medvegy sk. medveď, m. medve Etnolingvistická stránka ojkoným a priezvisk Miloszrdni Mravik Szikora Srnka Zsapka | 20 sk. milosrdný, m. jószívű sk. mravec, m. hangya sk. sykora, m. szikra sk. srnka, m. őz sk. žaba, m. béka Táto ukážka zoznamu slovenských priezvisk z Maďarska je príkladom nielen etymológie pôvodného významu, ale aj toho, ako sa stáva z motivovaného priezviska demotivované, hlavne ak unikanie pôvodného významu je ovplyvnené aj inojazyčným prostredím. 3.3. o prechyľovaní v medzijazykových súvislostiach Problematika gender11 v maďarčine nie je vyostrená (KEGYES 2003, 16–65; HUSZÁR 2009, 33–35), ale napriek negenerickosti tohto aglutinačného jazyka platí, že ženská forma profesií alebo osobných mien je príznaková. V slovenčine sa častejšie vyskytujú prechýlené páry názvov osôb. Maďarské prechýlené formy s komponentom -nő sa dokonca pociťujú ako menej zdvorilé, preto vznikajú neologizmy ako napr. sportolóhölgy (SÁNDOR 2014, 334). Maskulinum tanár má v štandardnej maďarčine všeobecný význam, kým tanárnő a najmä fodrásznő je príznaková forma. Výsledky sociolingvistického výskumu (LANSTYÁK 2016, 57) dokladujú, že ženská podoba zakončená na -nő sa v kruhu Maďarov na Slovensku vyskytuje častejšie, je menej príznaková ako v Maďarsku – pod vplyvom frekvencie sk. učiteľka, kaderníčka. V interkultúrnej súvislosti môže dôjsť k nedorozumeniam: nie je jednoznačné, či chlapec s priezviskom Novák je synom ženy, ktorá má priezvisko Nováková, podobne nositeľka formy Kis Ilona môže byť na Slovensku vydatou i nevydatou ženou (MISAD 2015, 189). V maďarčine je možné sledovať dynamiku ženských priezvisk, napr. z tradičnej formy Kovács Zoltánné vyznieva, ako keby žena bola majetkom manžela12 a nedozvieme sa jej krstné meno, čo spôsobuje komunikačné nedostatky. Preto sa rozširuje forma Kovácsné Nagy Anna a v sk. menej frekventovaná forma Anna Kovácsová Nagyová. Pri paralelnom používaní dievčenského aj manželského priezviska v maďarčine. prípona -né jasne definuje manželské priezvisko, v slovenčine má kvôli viacvýznamovosti prípony -ová signalizujúcu funkciu iba poradie. Na Slovensku si od r. 1994 (MISAD 2015, 188–199, BAUKO 2016b, 80) si ženy maďarskej národnosti môžu vybrať13 priez11 O teórii podrobnejšie: KEGYES 2880, HUSZÁR 2009, ORGOŇOVÁ – BOHUNICKÁ 2015, 229– 248, KEGYES – HUSZÁR 2014. 12 Prechyľované formy ženských mien sa v niektorých prípadoch pociťujú ako prívlastkové, hoci prenos apelatívneho významu na propriálnu sféru nemôže byť priamočiary (VALENTOVÁ 2016, 13–14). 13 Možnosť výberu spôsobuje vysokú variantnosť používania mien, ktorú znázorňujú BAUKO (2016b, 84–85) a TUŠKOVÁ – UHRINOVÁ (2016, 150). Z výsledkov terénneho výskumu v Bratislave (MOLNÁR SATINSKÁ 2016, 95) sa dozvieme, že táto teoreticky vysoká variantnosť sa v skutočnosti realizuje bilaterálne, vo forme obojmennosti: bezpríznakový úradný variant so sufixom -ová ↔ maďarská podoba mena, ktorá je familiárnejšia. Podobné bilaterálne používanie registrovali aj výsledky dotazníkového výskumu v Maďarsku, lenže v opačnom smere: neutrálna forma je maďarská, prechyľovanú považujú za „poslovenčenú” (UHRINOVÁ – TUŠKOVÁ 2016, 157) a využívajú ju najmä ženy pracujúce v školách, médiách a iných slovenských inštitúciách v Maďarsku. 21 | Sándor János Tóth visko i bez formantu -ová, ktorý je z maďarského aspektu silným nositeľom príznaku cudzosti. Zanechanie sufixu -ová môže spôsobovať komunikačné problémy, napr. pri čítaní menoslovu, kde sú uvedené iba priezviská, je možné pomýliť si ženy s mužmi. Sufix -ová je teda z aspektu Slovákov nositeľom príznaku ženskosti, kým z aspektu Maďarov je xenoznakom. Napriek tomu, ako to ukážu výsledky výskumu MISADOVEJ (190–199), v súčasnosti iba 4,8% žien maďarskej národnosti na Slovensku má v matrike svoje priezvisko v maďarskej forme. V súvislosti s priezviskami že je možné skonštatovať, že v slovensko-maďarskej relácii tu nejde o problém gender, otázka prechyľovania skôr súvisí s opozíciou národnej identity a jazykovej ekonómie. Príkladom na jazykovú ekonómiu sú automaticky vygenerované texty študijného systému, kde sa vyskytujú aj prípady, keď meno študenta negeneruje príslušný rod v upozornení: *Študent Kinga Tóthová nie je *prihlásený na termín hodnotenia, ku ktorému je hodnotenie evidované. Pokračovať? Je to pozoruhodné najmä na fakultách, kde je ženská väčšina v kruhu študujúcich i vyučujúcich14. 4. Záver BALÁZS a TAKÁCS (2009, 166) zostavili typológiu diskriminácie na základe používania formy vlastného mena. Najtypickejšie prípady sme zoradili približne v poradí citlivosti, kde najmenej problematickým typom je č. 1., najviac iritujúcim je č. 7: 1. Arad, Poprad, Nána (totožný názov vo viacerých jazykoch, dvojjazyčné dopravné značenie názvu obcí je vlastne tautologické); 4. Losonc – Lučenec (morfofonologicky odlišné, paralelne zaužívané; 3. -ová; 2. Dunajská Streda, Nové Zámky (preklad); 5. Rosina – Harmatos (lepšie znenie, čistá fantázia v 19. stor.); 6. Štúrovo, Cluj-Napoca (umelý, mocenský zásah motivovaný dejinami iného národa); 7. Rákoci (nehistorické uplatnenie nielen transliterácie, ale aj rytmického krátenia (!) – porušujú sa aj práva osoby mať doslova vlastné meno). Na manažment problémov navrhuje LANSTYÁK (2015, 43–75) využiť metódy jazykového manažmentu známeho zo sociolingvistiky. Takto by bolo možné predchádzať vzniku problému. Názvy obcí a vlastné mená, ktoré vyvolávajú konflikt, sú výsledkom iného jazykového obrazu sveta, ktorý dotvára aj odlišné pohľady na históriu. Preto má onomastika svoje opodstatnené miesto v jazykovej výchove na pedagogických fakultách aj na stredných školách. Je ich možné spracovať metódou problémového vyučovania. Motivovanosť aj jazykový obraz sveta je možné najlepšie sledovať, ak porovnáme viac jazykov. V príspevku sme sa snažili predstaviť obe strany mince. Nemusíme určiť, čo bolo skôr, „vajce alebo sliepka“, je dôležité, aby bol systém v dynamickej rovnováhe a slúžil komunikačným účelom. Systém sa nenarúša, ak sú cudzie prvky dostatočne adaptované a integrované. 14 Ďalšie príklady z akademickej sféry uvádza PEKAROVIČOVÁ (2017, 90). Etnolingvistická stránka ojkoným a priezvisk | 22 Ak sa pozeráme na historicko-motivačný vývin vlastných mien z pohľadu jazykového obrazu sveta, je možné sledovať podobný egocentrizmus na rovine vlastných mien ako v súvislosti so všeobecnými menami VAŇKO (2014, 10–22). Na základe toho, či Slováci považujú históriu, priestor, osobnosti za svoje, je možné určiť kultúrno-antropologické súvislosti vlastných mien (porov. KRŠKO 2016). Na osi naše – aj naše – cudzie je možné znázorniť odlišné jazykové obrazy sveta. Napr. Ferenc Rákóczi patrí podľa oficiálneho prepisu (František Rákoci) do kategórie „náš“, kým v Bratislave nové pomenovanie námestia Franza Liszta si zachovalo pôvodný nemecký pravopis, teda podľa tohto pravopisného aspektu v súvislosti so skladateľom pociťujú Slováci väčšiu cudzosť (termín v zmysle DOLNÍKA 2015, 13–172). Prirodzená variantnosť je charakteristická pre vlastné mená napriek snahám zjednotiť rozkolísanú normu, ako aj v prípade miestnych názvov. Neutrálny vedecký prístup vyžaduje vedomosti o názvoch lokalít vo viacerých jazykoch. Tieto vedomosti chceme sprostredkovať aj budúcim pedagógom, aby mali istotu pri správnom riešení otázok, ktoré sa často nadhodia v kontaktnej zóne etník. Na ukážku vplyvu etnických zmien na používanie priezvisk odporúčame použiť na seminároch lingvistiky Historický atlas vlastných mien z Karpatskej kotliny (VÖRÖS 2017), Čabianske priezviská (DIVIČANOVÁ a kol. 2015) a Komlóšske priezviská (DIVIČANOVÁ a kol. 2017). Literatúra BALÁZS Géza 2008: A helynevek antropológiai nyelvészeti szempontból. In: Magyar nyelvőr 131/3. 348–354. BALÁZS Géza – TAKÁCS Szilvia 2009: Bevezetés az antropológiai nyelvészetbe. Celldömölk – Budapest: Pauz-Westermann – Inter – PHARE.HU. BALÁZS Géza 2015: A vasút szemiotikája. In: Antroposzemiotika. Budapest: Inter. 167– 188. BAUKO, Ján 2015: A keresztnévadást befolyásoló tényezők a rendszerváltozás utáni Szlovákiában. IN: A nyelvföldrajztól a névföldrajzig 5. Interetnikus kapcsolatok. A 2014. november 20–21-i pozsonyi névföldrajzi tanácskozás előadásai. Pozsony: Szenczi Molnár Albert Egyesület. 204–227. BAUKO, Ján 2016a: Anyanyelvi személynévtervezés Szlovákiában. In: Science for education - education for science. Nitra: UKF. 141–149. BAUKO, Ján 2016b: Prechyľovanie priezvisk u žien maďarskej národnosti na Slovensku. IN: Prechyľovanie: áno - nie? Jazykovedné štúdie XXXIII. (Ed. Molnár Satinská, L. – Valentová, I.). Bratislava: VEDA. 79–88. BLANÁR, Vincent 2002: Osobné mená, ich miesto v jazyku a pravopisná problematika. In: Problémy adaptácie cudzích mien v slovenčine. Bratislava: Veda. BLANÁR, Vincent 1996: Teória vlastného mena. Bratislava: Veda. BOSÁK, Ján 2009: Kedy bude vôľa na zjednodušenie slovenského pravopisu? In: Dynamické tendencie v slovenskom pravopise. Bratislava: VEDA. CSÁSZÁRI Éva 2013: Miestna svojráznosť – zmena mien, pomaďarčovanie priezvisk a systém prezývok v Novej Hute. In: Slovenský jazyk a kultúra v menšinovom prostredí. Békešská 23 | Sándor János Tóth Čaba: VÚSM. 157–166. CSÁSZÁRI Éva 2015: Helyi és határbeli elnevezések mint a továbbélés perspektívái a bükkszentkereszti szlovákok nyelvhasználatában. In: Tanulmánykötet Milosevits Péter tiszteletére. (Red. Lukács I.) Budapest: ELTE Szláv Filológiai Tanszék. 19–28. DIVIČANOVÁ, Anna – CHLEBNICKÝ, Ján – TUŠKOVÁ, Tünde – UHRINOVÁ, Alžbeta 2015: Triedenie najstarších a najfrekventovanejších priezvisk podľa motivácie vzniku. In: Čabianske priezviská. Békešská Čaba: VÚSM. 44–72. DIVIČANOVÁ, Anna – CHLEBNICKÝ, Ján – TUŠKOVÁ, Tünde – VALENTOVÁ, Iveta 2017: Komlóšske priezviská. Nadlak: Vydavateľstvo Ivan Krasko. DOLNÍK, Juraj 2015: Cudzosť – interpretácia – xenoznak. In: Cudzosť – jazyk – spoločnosť. Bratislava: Iris. 13–172. HAJČÍKOVÁ, Marta – KOVÁČOVÁ, Mária (Red.) 1999: Slovenské vžité názvy geografických objektov ležiacich mimo územia Slovenskej republiky. Bratislava: Ústav geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. HOFMANN István 2007: Helynevek nyelvi elemzése. Budapest: Tinta Könyvkiadó. HORŇANSKÝ, Imrich 2012: Geografické názvy z územia Slovenska v zrkadle slovensko-maďarských vzťahov. In: Praslovanská únia – Zborník III. http://www.ceskenarodnilisty.cz/ clanky/panslovanska-unia-zbornik-III.html HUSZÁR Ágnes 2009: Bevezetés a gendernyelvészetbe. Budapest: Tinta Könyvkiadó. CHLEBNICKÝ, Ján 2013: Slovenské priezviská troch dolnozemských slovenských osád. In: Slovenský jazyk a kultúra v menšinovom prostredí. Békešská Čaba: Výskumný ústav CSSM. 141–156. KÄFER István 2005: Dona nobis pacem. Magyar–szlovák kérdések. Piliscsaba: PPKE BTK. KEGYES Erika 2003: Nemek, nyelvek és kultúrák. In: Nyelvek és kultúrák találkozása. XII. Magyar Alkalmazott Nyelvészeti Kongresszus. (Red. Tóth Sz.) Szeged: SZTE Juhász Gyula TK. 16–65. KEGYES Erika – HUSZÁR Ágnes 2014: Nyelvtani nem, Női foglalkozásnevek és gender. In: Nőképek kisebbségben. Tanulmányok a kisebbségben (is) élő nőkről. (Red. Bolemant Lilla) Pozsony: Phoenix Könyvkiadó. 82–91. KEGYES Erika 2008: Nyelvészeti gender-kutatás: Hagyományok és új irányok. In: Sokszínű nyelvészet III.: “Női szóval - női szemmel”. Gender-kutatás a nyelvészetben és az irodalomban (Red. Bodnár Ildikó, Kegyes Erika, Simigné Fenyő Sarolta) Miskolc: Miskolci Egyetem BTK Modern Filológiai Intézet. 61–68. KISS Lajos 1999: Történeti vizsgálatok a földrajzi nevek körében. Piliscsaba: PPKE BTK. KNIEZSA István 1960: A szlovák helynévtípusok kronológiája. In: Névtudományi vizsgálatok. A Magyar Nyelvtudományi Társaság Névtudományi Konferenciája 1958. (Red. Pais D. – Mikesy S.) Budapest: Akadémiai Kiadó. 19–26. KNIEZSA István 2003: Helynév- és családnévvizsgálatok. Budapest: Lucidus Kiadó. KRŠKO, Jaromír 2016: Všeobecnolingvistické aspekty onymie. Banská Bystrica: FF UMB Belianum. LANSTYÁK István 2013: Kontaktushatás a tulajdonnevekben. In: A nyelvföldrajztól a névföldrajzig 4. Interetnikus kapcsolatok. A 2014. november 20–21-i pozsonyi névföldrajzi tanácskozás előadásai. Pozsony: Szenczi Molnár Albert Egyesület. 43–68. LANSTYÁK István 2015: Nyelvalakítás – névalakítás. A tulajdonnevekkel kapcsolatos nyelvi problémák kezelése a nyelvmenedzselés-elmélet keretében. In: A nyelvföldrajztól a névföl- Etnolingvistická stránka ojkoným a priezvisk | 24 drajzig 5. Interetnikus kapcsolatok. A 2014. november 20–21-i pozsonyi névföldrajzi tanácskozás előadásai. Pozsony: Szenczi Molnár Albert Egyesület. 43–75. LANSTYÁK István 2016: Abszolút és relatív kontaktushatás. In: Nyelvelmélet és kontaktológia 3. (Red. É. Kiss K. – Hegedűs A. – Pintér L.) Budapest–Piliscsaba: Szent István Társulat. 46–65. LELKES György 2011: Magyar helységnév-azonosító szótár. Budapest: Argumentum. LŐRINCZ Julianna 2017: Bábel tornya alatt. Kontrasztív nyelvészeti alapismeretek. Eger: 4 Pont Nyomda Kft. Kiadó. MAJTÁN, Milan 1998: Názvy obcí Slovenskej republiky. Bratislava: Veda. MEZŐ András 1982: A magyar hivatalos helységnévadás. Budapest: Akadémiai Kiadó. MISAD Katalin 2015: Mutatvány a szlovákiai magyar nők névhasználati jellegzetességeiből In: A nyelvföldrajztól a névföldrajzig 5. Interetnikus kapcsolatok. A 2014. november 20–21-i pozsonyi névföldrajzi tanácskozás előadásai. Pozsony: Szenczi Molnár Albert Egyesület. 183–203. MOLNÁR SATINSKÁ, Lucia 2016: Ženy jednej tváre, viacerých mien: Stratégie používania mien Maďariek v Bratislave. In: Prechyľovanie: áno - nie? Jazykovedné štúdie XXXIII. (Ed. Molnár Satinská, L. – Valentová, I.). Bratislava: VEDA. 89–94. OLOŠTIAK, Martin – GIANITSOVÁ–OLOŠTIAKOVÁ, Lucia 2007. Deklinácia prevzatých substantív v slovenčine. Prešov: FF PU. OLOŠTIAK, Martin 2009. O prezývkach železničných rušňov In: Varia. XVIII. Zborník plných príspevkov z XVIII. kolokvia mladých jazykovedcov. (Red. Ološtiak, M. – Ivanová, M. – Gianitsová-Ološtiaková, L.) Prešov: PU. 498–517. OLOŠTIAK, Martin 2010. Morfológia vlastných mien. In: Morfologické aspekty súčasnej slovenčiny. (Ed. Dolník, J.) Bratislava: VEDA. 97–134. ORGOŇOVÁ, Oľga – BOHUNICKÁ, Alena 2015: Cudzosť a rodová identita. In: Cudzosť – jazyk – spoločnosť. Bratislava: Iris. 229–248. PAPANEK Ferenc 2004: Helységnevek használatának magyar–(cseh)–szlovák vonatkozásai. Diplomová práca. Piliscsaba: PPKE BTK. PEKAROVIČOVÁ, Jana 2017: Rod a jeho lingvokultúren parametre. IN: Romanoslavica LIII / 1. 85–96. PERGER Imre 2013: A határon túli vasútállomások neve a vasúti utastájékoztatásban. In: Névtani Értesítő 35. 77–96. POKORNÝ, Jan 2010. Lingvistická antropologie. Jazyk, mysl a kultúra. Praha: Grada. SÁNDOR Klára 2014. Határtalan nyelv. Baja: Szak Kiadó. SZABÓMIHÁLY Gizella 2007: Maďarské ojkonymá na Slovensku: štandardizácia, variabilnosť, kontaktové javy. In: Jazyk a komunikácia v súvislostiach II. Bratislava: Univerzita Komenského. 256–264. SZABÓMIHÁLY Gizella 2011. Variabilitás a helységnevek körében – okok és megoldási lehetőségek. In: Magyarok Szlovákiában VII.. Nyelv. (Red. Szabómihály G. – Lanstyák I.). Somorja: Fórum Kisebbségkutató Intézet. 437–450. TÓTH Sándor János 2008: K úradným a ľudovým názvom typu Békešská/Békéšska Čaba. In: Slavica Szegediensia VI. Szeged: Szegedi Tudományegyetem, 2008. 182–185. TÖRÖK Tamás 2002: Zoboralja földrajzi nevei a történeti térképek tükrében. Budapest: Akadémiai Kiadó. TÖRÖK Tamás 2012: Külterületi helynevek fordíthatósága. Alsó-Ipoly mente és Zoboralja 25 | Sándor János Tóth magyar dűlőneveinek szlovák változatairól. In: Translatologia Pannonica III. Pécs: PTE BTK FKK. 65–74. TÖRÖK Tamás 2011: Tipológiai vizsgálatok Ipoly mente helyneveinek körében. In: Magyarok Szlovákiában VII. Nyelv. Somorja: Fórum Kisebbségkutató Intézet. 463–468. TUŠKOVÁ, Tünde 2017: Triedenie vybraných priezvisk Slovenského Komlóša podľa motivácie. In: Divičanová, A. – Chlebnický, J. – Tušková, T. – Valentová, I.: Komlóšske priezviská. Nadlak: Vydavateľstvo Ivan Krasko. 57–60. UHRINOVÁ – TUŠKOVÁ 2016: Sonda do problematiky používania priezvisk Sloveniek v Maďarsku v súčasnosti. In: Prechyľovanie: áno - nie? Jazykovedné štúdie XXXIII. (Ed. Molnár Satinská, L. – Valentová, I.). Bratislava: VEDA. 149–158. VALENTOVÁ, Iveta 2015: Osobné mená v dvojjazyčnom prostredí Békešskej Čaby. In: A nyelvföldrajztól a névföldrajzig 5. Interetnikus kapcsolatok. A 2014. november 20–21-i pozsonyi névföldrajzi tanácskozás előadásai. Pozsony: Szenczi Molnár Albert Egyesület. 90–101. VALENTOVÁ, Iveta 2016: Prechyľovanie priezvisk a jeho vývin na Slovensku. In: Prechyľovanie: áno - nie? Jazykovedné štúdie XXXIII. (Ed. Molnár Satinská, L. – Valentová, I.). Bratislava: VEDA. 11–22. VALENTOVÁ, Iveta 2017: Vznik, motivácia a jazyková výstavba komlóšskych priezvisk. In: Divičanová, A. – Chlebnický, J. – Tušková, T. – Valentová, I.: Komlóšske priezviská. Nadlak: Vydavateľstvo Ivan Krasko. 61–76. VAŇKO, Juraj 2014: Antropocentrizmus v jazyku a jazykovede. In: Obraz človeka v jazyku. Nitra: FF UKF. 10–22. VIEST, Ivan 1919–1924: Maďarsko–slovensko–nemecký železnický slovník. Turčiansky Sv. Martin. VÖRÖS Ferenc 2015: Szlovák eredetű családnevek Kárpát-medencei névföldrajza In: A nyelvföldrajztól a névföldrajzig 5. Interetnikus kapcsolatok. A 2014. november 20–21-i pozsonyi névföldrajzi tanácskozás előadásai. Pozsony: Szenczi Molnár Albert Egyesület. 15–42. VÖRÖS Ferenc 2017: Kárpát-medencei történeti családnévatlasz. Pozsony: Kalligram. ŽIGO, Pavol 2011: Pôvod názvov Bratislava – Braslavespruch / Preßburg (Prešporok) / Pozsony. In: Historická a areálová lingvistika. Bratislava: UK. 344–348. ŽIGO, Pavol 2015: Fungovanie vlastných mien v slovensko-maďarskom retrospektívnom pohľade . In: A nyelvföldrajztól a névföldrajzig 5. Interetnikus kapcsolatok. A 2014. november 20–21-i pozsonyi névföldrajzi tanácskozás előadásai. Pozsony: Szenczi Molnár Albert Egyesület. 76–89. ZoZnaM autoroV / autHorS Mgr. csiba Balázs Univerzita Komenského Katedra archívnictva a PVH Filozofická fakulta Univerzita J. Selyeho v Komárne Pedagogická fakulta Katedra histórie Bratislavská cesta 3322 SK–945 01 Komárno e-mail: csibab@ujs.sk doc. Phdr. Soňa Gabzdilová, cSc. Centrum spoločenských a psychologických vied SAV Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach UPJS Filozofická fakulta Katedra histórie Moyzesova 9 SK–040 59 Košice e-mail: sona.gabzdilova@gmail.com ing. Pavol Makovický, Phd. Univerzita J. Selyeho v Komárne Pedagogická fakulta Katedra biológie Bratislavská cesta 3322 SK–945 01 Komárno e-mail: makovickyp@ujs.sk doc. rndr. Milan Margetín, Phd. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov Katedra špeciálnej zootechniky Tr. A. Hlinku 2 SK–949 76 Nitra e-mail: milan.margetin@uniag.sk Mgr. et Mgr. Ladislav Moravík, diS. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety Bratislava, n.o. Fakulta ošetrovateľstva a sociálnej práce sv. Ladislava, Nové Zámky Slovenská ul. 11/A SK–940 34 Nové Zámky 1 e-mail: l.moravik@gmail.com doc. Paeddr. Šenkár Patrik, Phd. Univerzita J. Selyeho v Komárne Pedagogická fakulta Katedra slovenského jazyka a literatúry Bratislavská cesta 3322 SK–945 01 Komárno e-mail: senkarp@ujs.sk dr. tóth Sándor János, Phd. Univerzita J. Selyeho v Komárne Pedagogická fakulta Katedra slovenského jazyka a literatúry Bratislavská cesta 3322 SK–945 01 Komárno e-mail: toths@ujs.sk Paeddr. török tamás, Phd. Univerzita J. Selyeho v Komárne Pedagogická fakulta Katedra maďarského jazyka a literatúry Bratislavská cesta 3322 SK–945 01 Komárno e-mail: torokt@ujs.sk dr. habil. Vajda Barnabás, Phd. Univerzita J. Selyeho v Komárne Pedagogická fakulta Katedra histórie Bratislavská cesta 3322 SK–945 01 Komárno e-mail: vajdab@ujs.sk prof. Paeddr. Eva Vitézová, Phd. Trnavská univerzita v Trnave Pedagogická fakulta Katedra slovenského jazyka a literatúry Hornopotočná 23 SK–918 43 Trnava e-mail: eva.vitezova@truni.sk Od mája 2018 (13. ročník, 1. číslo) Eruditio – Educatio je registrovaný a databázovaný ako Open Access Journal v medzinárodnej databáze Central and Eastern European Online Library (CEEOL) [https://www.ceeol.com/]. Since January 2018 (Vol. 13, Issue No. 1) the Eruditio – Educatio is accessible as an Open Access Journal, and it can be browsed by title, by author and by scientific subject in the Central and Eastern European Online Library (CEEOL) at [https://www.ceeol.com/]. 2018 májusa (13. évfolyam 1. szám) óta az Eruditio – Educatio mint Open Access Journal elérhető és kereshető cím, szerző és tudományterület alapján a Central and Eastern European Online Library (CEEOL) nemzetközi adatbázisban [https://www.ceeol.com/]. redakčné postupy a autorské práva / Editorial and copyright Policy / Szerkesztői és szerzői jogi tudnivalók Eruditio – Educatio publikuje len rukopisy vysokej vedeckej kvality, ktorá je zabezpečená striktnými evalvačnými postupmi členov Vedeckej redakčnej rady, ktorí hodnotia rukopisy podľa dopredu určených kritérií. Only manuscripts with high standards of scientific quality are published in Eruditio – Educatio. This is ensured by subjecting each paper to a strict assessment procedure by members of the Academic Editorial Board. Az Eruditio – Educatio csak magas tudományos színvonalú kéziratokat fogad el és közöl, aminek biztosítéka az, hogy a tudományos szerkesztőbizottság a tanulmányokat meghatározott kritériumok szerint értékeli. odborní recenzenti / reviewers Dr. habil. Kornélia Horváth, PhD.; Dr. habil. Julianna Lőrincz, PhD.; PaedDr. Melinda Nagy, PhD.; Prof. Dr. Béla Pukánszky, DSc.; PaedDr. Terézia Strédl, PhD.; Dr. Sándor János Tóth, PhD.; Dr. habil. Barnabás Vajda, PhD. Ďakujeme nášmu kolegovi, Sándorovi Jánosovi Tóthovi jeho dlhoročnú prácu, ktorú vyvíjal ako jazykový lektor v prospech nášho vedeckého časopisu. Redaktori si vyhradzujú právo nezvereniť rukopis ktorý nezapadá do vedeckého profilu časopisu Eruditio – Educatio. Autor rukopisu si zoberie na vedomie, že poslaním príspevku do redakcie Eruditio – Educatio autorské práva rukopisu prejdú na vedeckú edičnú radu Eruditio – Educatio, t. j. k dodatočnej publikácii rukopisu je potrebný písomný súhlas séfredaktora Eruditio – Educatio. Podrobnejšie informácie ohľadne autorských práv a redakčných postupov sú dostupné na webovej stránke časopisu: http://e-eruditio.ujs.sk The editors have the right to reject any manuscripts without justification if it does not fit into the policy of EE. By submitting a paper to the Eruditio – Educatio, the Author acknowledges that the copyright of his/her paper thereafter belongs to the Editorial Board of the Eruditio – Educatio. Any further publishing of the paper requires a prior written consent of the Editorial Board of the Eruditio – Educatio, represented by the Editor-in-Chief. Further detailes on the Editorial and Copyright Policy of Eruditio – Educatio are at http://e-eruditio.ujs.sk A folyóirat szerkesztői fenntartják a jogot, hogy a benyújtott kéziratot elutasítsák, ha az nem illik a folyóirat profiljába. A szerző azáltal, hogy kéziratát benyújtja az Eruditio – Educatiónak, elfogadja, hogy a szerzői jogok az Eruditio – Educatio tudományos szerkesztőbizottságát illetik, így a kézirat másodlagos publikálásához az Eruditio – Educatio szerkesztőségét képviselő főszerkesztő írásos engedélye szükséges. A további szerkesztői és szerzői jogi tudnivalók megtalálhatók az Eruditio – Educatio honlapján: http://e-eruditio.ujs.sk Eruditio – Educatio · Vedecký časopis Pedagogickej fakulty Univerzity J. Selyeho v Komárne · vychádza 4x ročne · Vydáva Pedagogická fakulta Univerzity J. Selyeho (Komárno) · IČO 37 961 632 · Adresa redakcie: Pedagogická fakulta Univerzity J. Selyeho, Bratislavská 3322, SK-945 01 Komárno, P.O.Box 54 · Tel.: +421-35-3260-829 · E-mail: nagyp@ujs.sk · Redakčná asistentka: Mgr. Ing. Beata Nagyova · Obal a tlačiarenská príprava: Attila Téglás – TAMM · Tlač: Grafis Media, s.r.o. Gaštanový rad 4525/1A, 92901 Dunajská Streda · ISSN 1336-8893 · EV 2179/08 · Máj 2018 http://pf.ujs.sk/hu/tudomany/publikaciok/eruditio-educatio.html Náklad: 100 ks · Periodikum je nepredajné. Eruditio – Educatio · Research Journal of the Faculty of Education, J. Selye University in Komárno · Published 4 times a year · Published by the Faculty of Education, J. Selye University (Komárno) · Reg. no. 37 961 632 · Editorial adress: Pedagogická fakulta Univerzity J. Selyeho, Bratislavská 3322, SK-945 01 Komárno, P.O.Box 54 · Tel.: +421-35-3260829 · E-mail: nagyp@ujs.sk · Editorial assistant: Mgr. Ing. Beáta Nagy · Cover design and preparation for printing: Attila Téglás – TAMM · Printed by Grafis Media, s.r.o. Gesztenyefa sor 4525/1A, 929 01 Dunaszerdahely · ISSN 1336-8893 · EV 2179/08 · May 2018 http://e-eruditio.ujs.sk Number of copies: 100 · Periodical not for sale. Eruditio – Educatio · A Selye János Egyetem Tanárképző Kara tudományos folyóirata · Megjelenik évente négy alkalommal · Kiadja a Selye János Egyetem Tanárképző Kara (Komárom) · IČO 37 961 632 · A szerkesztőség címe: Pedagogická fakulta Univerzity J. Selyeho, Bratislavská 3322, SK-945 01 Komárno, P.O.Box 54 · Tel.: +421-35-3260-829 · E-mail: nagyp@ujs.sk · Szerkesztőségi munkatárs: Mgr. Ing. Nagy Beáta · Borító és nyomdai előkészítés: Téglás Attila – TAMM · Nyomta: Grafis Media, s.r.o. Gesztenyefa sor 4525/1A, 929 01 Dunaszerdahely · ISSN 1336-8893 · EV 2179/08 · 2018. május http://pf.ujs.sk/hu/tudomany/publikaciok/eruditio-educatio.html Példányszám: 100 · A kiadvány nem árusítható.