SLOVENSK Á ARCHEOLÓGIA ČASOPIS ARCHEOLOGICKÉHO ÚSTAVU SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED HLAVNÝ REDAKTOR GABRIEL FUSEK Vydavateľ: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, Akademická 2, 949 21 Nitra SLOVENSK Á ARCHEOLÓGIA JOURNAL OF THE INSTITUTE OF ARCHAEOLOGY OF THE SLOVAK ACADEMY OF SCIENCES GENERAL EDITOR GABRIEL FUSEK Publisher: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, Akademická 2, SK – 949 21 Nitra SLOVENSKÁ ARCHEOLÓGIA Su ppLEm EN t u m 1 Anita Kozubová – Erika Makarová – Martin Neumann (editori) uLtRA VELum tEmpORIS Venované Jozefovi Bátorovi k 70. narodeninám Publikácia vznikla v rámci projektu Vedeckej grantovej agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Slovenskej akadémie vied (VEGA 1/0100/19). A R C H E O L O G I C K Ý Ú S T AV S AV NITRA 2020 Anita Kozubová – Erika Makarová – Martin Neumann (editori) Ultra velum temporis Venované Jozefovi Bátorovi k 70. narodeninám Slovenská archeológia – Supplementum 1 Recenzovaný časopis / Peer-reviewed journal Hlavný redaktor / General editor Gabriel Fusek Predseda redakčnej rady / Editorial board chairman Matej Ruttkay Redakčná rada / Editorial board Václav Furmánek, Luděk Galuška, Milan Hanuliak, Joachim Henning, Ivan Cheben, Pavel Kouřil, Elena Miroššayová, Michał Parczewski, Ján Rajtár, Alexander Ruttkay, Claudia Theune-Vogt, Ladislav Veliačik Počítačové spracovanie / Layout Mária Kunová Grafický návrh a počítačové spracovanie obálky / Graphic layout and computer elaboration of the cover František Hříbal Príspevky sú indexované a evidované v databázach WoS, Scopus, ERIH PLUS a CEJSH. Bez predbežného písomného súhlasu vlastníka vydavateľských práv nesmie byť žiadna časť tejto publikácie reprodukovaná alebo rozširovaná v žiadnej forme – elektronicky či mechanicky vrátane fotokópií, nahrávania, prípadne iným použitím informačného systému vrátane webových stránok. Articles are indexed and covered in WoS, Scopus, ERIH PLUS, and CEJSH databases. No part of this publication may be reproduced or transmitted in any form – electronic or mechanical, including photocopy, recording, or any information storage and retrieval system, including web pages, without the prior written permission from the copyright owner. Za znenie a obsah príspevkov zodpovedajú autori. / Authors are responsible for their contributions. http://archeol.sav.sk/index.php/sk/slovenska-archeologia/ http://archeol.sav.sk/index.php/en/publications/the-slovenska-archeologia-journal-2/ Rozširuje / Distribution Archeologický ústav SAV, Akademická 2, SK – 949 21 Nitra e-mail: nraukniz@savba.sk Tlač / Printed by V EDA, vydavateľstvo SAV, Bratislava © Archeologický ústav SAV, Nitra 2020 ISSN 1335-0102 (print) ISSN 2585-9145 (online) Dátum vydania december 2020 Evidenčné číslo MK SR 3404/09 IČO 00 166 723 OB SA H Tabula gratulatoria ............................................................................................................................................................................... 11 Anita Kozubová – Martin Neumann Jubilant prof. PhDr. Jozef Bátora, DrSc. ............................................................................................................................................. 13 Honoree prof. PhDr. Jozef Bátora, DrSc. ........................................................................................................................................... 13 Bibliografia Jozefa Bátoru .................................................................................................................................................................... 19 D o m i n i k D r o z d – M a r t i n N e u m a n n – To m á š P i š ú t h Výskumy v Rybníku, Santovke, Šahách a Vrábľoch v reflexii ich účastníkov ............................................................................ 31 Pavol Žigo Ad multos annos – historicko-jazykovedne ........................................................................................................................................ 37 Jon i Apak idze – Svend Ha nsen Two Bronze Age Hoards with Shaft-Hole Axes from West Georgia. Materials for Communication Between Central and Eastern Europe ............................................................................................................................................... 39 Dva depoty sekier s otvorom v tyle z doby bronzovej zo západného Gruzínska. Materiály ku kontaktom medzi strednou a východnou Európou ............................................................................................................................................ 52 Juraj Bartík – Radoslav Čambal – Tibor Lieskovský Pohanská pri Plaveckom Podhradí. Nové poznatky o hradisku z mladšej a neskorej doby bronzovej ................................ 53 Pohanská near Plavecké Podhradie. New Information on the Hillfort from the Late Bronze Age ........................................ 66 Pavol Bobek – Miroslava K issová – Katar í na Šimu n ková Sídliskové nálezy zo staršej doby bronzovej na ulici Za Ferenitkou v Nitre .............................................................................. 67 Settlement Finds from the Early Bronze Age in Za Ferenitkou Street in Nitra ......................................................................... 78 Radoslav Čambal – Erika Makarová Depot náramkov z doby halštatskej z vrchu Záruby v Malých Karpatoch ................................................................................ 79 Hoard of Bracelets from the Hallstatt Period from the Záruby Peak in the Little Carpathians .............................................. 85 Wo l f g a n g D av id Waffen als Grabbeigabe im Raum der oberen und mittleren Donau während der Früh- und Mittelbronzezeit ................. 87 Zbrane v hroboch zo staršej a strednej doby bronzovej z horného a stredného Podunajska ................................................ 101 Dominik Drozd Analytický povrchový zber na lokalite Vráble-Fidvár: stav bádania a možnosti spracovania dát ....................................... 103 Systematic Field Survey at the Site of Vráble-Fidvár: State of Research and Possibilities of Data ......................................... 111 Alexandrine Eibner – Clemens Eibner Musikinstrumente und Musikausübung in der Eisenzeit Mitteleuropas – anhand von Bildquellen und Originalfunden ........................................................................................................................................................................... 113 Hudobné nástroje a hudobná prax v dobe železnej v strednej Európe – na základe ikonografických prameňov a archeologických nálezov ................................................................................................................................................................... 125 Zdeněk Fa rk aš Medený ingot z Chtelnice .................................................................................................................................................................. 127 Copper Ingot from Chtelnica ............................................................................................................................................................ 131 K l á r a P. F i s c h l – G i a n-L u c a P a u l – T o b i a s L . K i e n l i n Vráble-Fidvár im Kontext: Zu Vorläufern und Parallelen der Demarkation ............................................................................ 133 Vráble-Fidvár v kontexte: predchodcovia a paralely demarkácie ............................................................................................... 144 Jakub Godiš Pohrebiská únětickej kultúry v Nových Zámkoch ....................................................................................................................... 145 Burial Sites of Únětice Culture in Nové Zámky ............................................................................................................................. 154 Jacek Górski Small and Large Settlements of the Mierzanowice Culture in the Uplands of Western Małopolska Region ..................... 155 Malé a veľké sídliská mierzanovickej kultúry vo vysočine západného Malopoľska .............................................................. 162 Va l e n t i n a G r a f – K a r i n a G r ö m e r – G e r h a r d Tr n k a Eine Armschutzspirale vom Typ Salgótarján mit Textilresten von „Stampfen“ (Stupava) .................................................... 163 Šalgotariánsky kruh so zvyškami textilu zo „Stampfenu“ (Stupava) ....................................................................................... 169 Stanislav Grigoriev Radiocarbon Revolution and ´Historical´ Counterrevolution. Chronology of Europe, Eurasia and China in the First Half of the 2nd Millennium BC ..................................................................................................................................... 171 Rádiouhlíková revolúcia a „historická“ kontrarevolúcia. Chronológia Európy, Eurázie a Číny v prvej polovici 2. tisícročia pred n. l. ............................................................................................................................................. 177 Szilvia Guba Bronze Age Anthropomorphic Clay Figurines from Nógrád County (Northern Hungary) ................................................. 179 Hlinené antropomorfné plastiky z doby bronzovej z Novohradskej župy (severné Maďarsko) .......................................... 189 Marek Hladík – Katarína Hladíková Burial Sites in Záhorie (Middle and Lower Morava River Region) in Roman Times and in the Early Middle Ages. Considering the Causes of Formal and Spatial Dynamics of the Burial Rite – Ethnicity, Religion or Socio-Economic Development? .................................................................................................................................................... 191 Pohrebiská na Záhorí (stredné a dolné Pomoravie) v dobe rímskej a vo včasnom stredoveku. Príčiny formálnej a priestorovej dynamiky pohrebného rítu – etnicita, náboženstvo alebo socio-ekonomický vývoj? .................................. 200 Tünde Horváth – Attila Botond Szilasi Salgótarján-Baglyas-kő. A Multi-period Prehistoric Site and Medieval Castle ........................................................................ 201 Salgótarján-Baglyas-kő. Praveká polykultúrna lokalita a stredoveký hrad .............................................................................. 212 Mat úš Hudák – Mária Hudáková – Martin Hložek – Dominika Oravkinová Nové sídliskové nálezy z doby bronzovej z Gánoviec-Za stodolami ......................................................................................... 213 New Settlement Finds from the Bronze Age in Gánovce-Za stodolami .................................................................................... 224 Zu z a n a Hu k e ľová – Z ora Bi e l ic hová – M á r i a K r o šl á ková – K l aud i a Da ňová – M ic h a l Cheben Nosila rúško? Osteoarcheologický rozbor hrobu zo sídliska zo staršej doby bronzovej v Zbehoch ................................... 225 Did She Wear a Face Mask? Osteoarchaeological Analysis of Burial from the Early Bronze Age Settlement in Zbehy ... 236 Ondřej Chvojka – Jan Joh n Zlatá záušnice z Homol (okr. České Budějovice) jako doklad kontaktu jižních Čech s Karpatskou kotlinou ve starší době bronzové .................................................................................................................................................................... 237 Gold Earring from Homole (Dist. České Budějovice) as the Evidence of Contacts Between South Bohemia and Carpathian Basin in the Early Bronze Age ............................................................................................................................. 246 O ndřej C hvojka – Pet r Menší k Mohylová pohřebiště starší a střední doby bronzové v jižních Čechách. Kontinuita nebo diskontinuita využívání pohřebních areálů? .......................................................................................................................................................... 247 Early and Middle Bronze Age Burial Mounds in Southern Bohemia. Continuity or Discontinuity of Using Burial Sites? .......................................................................................................................................................................... 255 Maria Iva nova – Fra n k Sc h lütz – Norbert Benecke Subterranean Silos at Vráble, Southwestern Slovakia. A Case Study of Geochemistry and Distribution of Finds in Fill Deposits ..................................................................................................................................................................... 257 Podzemné silá vo Vrábľoch, juhozápadné Slovensko. Prípadová štúdia zameraná na geochemickú analýzu a distribúciu nálezov vo výplni objektov ....................................................................................................................................... 271 Светлана Иванова – Михаил Видейко – Наталья Бу рдо Металлообработка в Северо-Западном Причерноморье в раннем бронзовом веке ......................................................... 273 Metal Processing in the Northwestern Black Sea Region in the Early Bronze Age ................................................................. 283 Pawe ł Jarosz – A n ita Szczepa nek – Elżbieta Haduc h New Evidences to Understand the Bell Beaker Culture in the Małopolska Upland ............................................................... 285 Nové poznatky ku kultúre zvoncovitých pohárov v Malopoľskej vysočine ............................................................................ 293 Albrecht Jockenhövel Bronzezeitliche Gräber mit Rohmetall: Eine Fundgruppe zwischen praktischer Funktion und symbolischer Bedeutung ............................................................................................................................................................................................ 295 Hroby z doby bronzovej so surovým kovom: skupina nálezov medzi praktickou funkciou a symbolickým významom ........................................................................................................................................................................................... 305 Sławomir Kadrow – A n na Krzy wda – Ryszard Nagli k Relics of the Eneolithic Wyciąże Group at Site 7 in Szarbia, Lesser Poland .............................................................................. 307 Pamiatky eneolitickej skupiny Wyciąże na nálezisku 7 v Szarbii, v Malopoľsku .................................................................... 315 Viktor Klochko Metal Axes of the Kozarac-Stublo Type from Carpathian-Volhynia Metallurgy Center of ‘willow leaf’ of Ukrainian Corded Ware Culture Circle and Its Connections to Danubian Region ........................................................... 317 Kovové sekery typu Kozarac-Stublo z karpatsko-volynského metalurgického centra kultúr so šnúrovou keramikou na Ukrajine produkujúceho industriu v tvare vŕbového listu a ich vzťahy s podunajským regiónom .......... 326 Věra Klontza-Jak lová Bez koně nebude slunce. Role koně v transformačních procesech doby bronzové ................................................................. 327 No Horse, No Sun. The Role of Horse in the Bronze Age Transformation Processes ............................................................. 335 Jaromír Kovárník Zajímavé archeologické lokality dolního Pomoraví na ortosnímcích ....................................................................................... 337 Interesting Archaeological Sites of the Lower Basin of the Morava River on Orthophotos .................................................. 347 Anita Kozubová – Martin Golec Aus der Nähe oder aus der Ferne? Zu den hallstattzeitlichen Funden vom östlichen Typ aus Mähren ................................. 349 Zblízka alebo zďaleka? K nálezom východného typu z doby halštatskej z Moravy .............................................................. 360 Роман Лит виненко Погребения культурного круга Бабино в деревянных гробах-колодах как проявление общеевропейской традиции бронзового века .............................................................................................................................................................. 361 The Burial of the Babino Cultural Circle in Tree-Trunk Coffins as a Manifestation of Pan-European Bronze Age Practice ....................................................................................................................................................................................... 371 Сергей Махортых Об одной разновидности раннескифских зооморфных бутеролей ..................................................................................... 373 On the One Type of the Early Scythian Zoomorphic Scabbard Chapes ................................................................................... 383 Eszter Melis Indicators for Social Structure in the Gáta-Wieselburg Cemetery of Hegyeshalom, Hungary ............................................ 385 Ukazovatele sociálnej štruktúry na pohrebisku kultúry Gáta-Wieselburg na lokalite Hegyeshalom, Maďarsko ............ 398 Jana Mellnerová Šuteková Eneolitický sídelný areál v Podolí pri Novom Meste nad Váhom .............................................................................................. 399 Eneolithic Settlement Area in Podolie near Nové Mesto nad Váhom ........................................................................................ 407 Vladimír Mitáš – Ján Rajtár – Ján Tirpák Nález bronzovej dýky z Cífera-Pácu, okres Trnava ...................................................................................................................... 409 The Find of a Bronze Dagger from Cífer-Pác, Trnava District .................................................................................................... 416 Nils Müller-Scheeßel – Philipp Gerbecks – Knut Rassman n Frühbronzezeitliche Befestigungen im oberen Žitavatal: Prozesse von Synoikismos und Dioikismos ................................. 417 Opevnenia zo staršej doby bronzovej v hornom Požitaví: procesy synoikizmu a dioikizmu .............................................. 428 Bianka Nessel Metal Appliques in Bronze Age Europe – Searching for the Meaning Behind Tacks, Buckles and Lamellas .................... 429 Kovové aplikácie v dobe bronzovej v Európe – pátranie po význame pripináčikov, puklíc a lamiel ................................. 439 Martin Neumann Božské dvojičky a ich reflexia v predstavách spoločnosti doby bronzovej ............................................................................... 441 Divine Twins and Their Reflexion in the Bronze Age Ideology ................................................................................................. 448 A ndrzej Pel isia k Neolithic and Bronze Age Human Activity in the Mountains. The Case of the High Bieszczady Mountains, Carpathians .......................................................................................................................................................................................... 449 Ľudská činnosť v horách v neolite a v dobe bronzovej. Príklad Vysokých Beskýd, Karpaty ................................................ 458 K a t a r í n a Pe t r i š č á k o v á – M a r e k Ve r č í k – Pe t e r Pa v ú k – Pe t r L i m b u r s k ý – D a v i d Daněček – Michal Ernée Od nástrojov a zbraní k symbolom: analýza pracovných stôp na kovových dýkach staršej doby bronzovej v Čechách. Pilotná štúdia .................................................................................................................................................................. 459 From Tools and Weapons to Symbols: Use-wear Analysis of the Early Bronze Age Metal Daggers in Bohemia. Pilot Study ............................................................................................................................................................................................ 469 Beate Ma r ia Pomb erger Stringed Instruments of the Hallstatt Culture – from Iconographic Representation to Experimental Reproduction .......... 471 Strunové nástroje halštatskej kultúry – od ikonografického vyobrazenia po experimentálnu reprodukciu .................... 482 Га л и н а По п л е в к о Технология изготовления керамики майкопской культуры, как северной периферии восточноанатолийского халколита ............................................................................................................................................... 483 Technology of Production of Ceramics of the Maykop Culture as the Northern Periphery of the Eastern Anatolian chalcolithic .............................................................................................................................................. 492 Violetta Reiter Die Gräber der Leithaprodersdorf-Gruppe der Flur Kreuzäcker in Leithaprodersdorf (Burgenland) ................................ 493 Hroby skupiny Leithaprodersdorf v polohe Kreuzäcker v Leithaprodersdorfe (Burgenland) ............................................. 502 László Reményi Idol Fragment of the Makó-Kosihy-Čaka Culture from Budapest-Kőérberek Site .................................................................. 503 Fragment idolu kultúry Makó-Kosihy-Čaka z Budapešti-Kőérbereku ..................................................................................... 513 А лексей Резепк ин Майкопская культура: вопросы хронологии и культурных связей усть-джегутинского и псекупского вариантов ........ 515 Maykop Culture: Issue of Chronology and Cultural Relationships of the Ust-Dzheguta and Psekupsk Variants ........... 526 David Rožnovský Der Hortfund aus der späten Bronzezeit aus Mikulovice (Bez. Znojmo) ................................................................................. 527 Depot bronzových predmetov z neskorej doby bronzovej z Mikulovic (okr. Znojmo) .......................................................... 535 Matej Ruttkay Neolitický hrob (?) a kultový objekt zo staršej doby bronzovej v Nitre-Dolných Krškanoch ............................................... 537 A Neolithic Grave (?) and a Feature with Cult Function from the Early Bronze Age in Nitra-Dolné Krškany .................. 551 Eva Sc h i merová Sídliště a pohřebiště nitranské kultury v Hulíně 3-U Potůčku ................................................................................................... 553 Settlement and Cemetery of Nitra Culture from Hulín 3-U Potůčku ........................................................................................ 566 Pavol Štei ner Výskum bojísk druhej svetovej vojny na juhozápadnom Slovensku. Východiská a perspektívy ........................................ 567 Research of the Second World War Battlefields in Southwestern Slovakia. Resources and Perspectives ........................... 573 D u š a n Va l e n t – P a v o l J e l í n e k Séhul a jej podoby v hmotnej kultúre doby bronzovej ................................................................................................................. 575 Séhul and Her Representations in the Material Culture of the Bronze Age ............................................................................. 582 Jozef Vladár – Egon Wiedermann Mobility and Migration at the Intersection of European Cultures ............................................................................................ 583 Mobility a migrácie na križovatke európskych kultúr ................................................................................................................. 591 Thomas Zimmermann Priesterkönigs-Schmiedemeister? Zur (Un)sichtbarkeit von Metallhandwerkern im Grabritus der anatolischen Frühbronzezeit (3. Jahrtausend v. Chr.) ........................................................................................................................................... 593 Kňazskí králi a kováčski majstri? Poznámky k (ne)viditeľnosti kovolejárov v pohrebnom ríte anatólskej staršej doby bronzovej (3. tisícročie pred n. l.) ...................................................................................................................................................... 603 TABU L A GR AT U L ATOR I A Joni APAKIDZE, Berlin Peter BARTA, Bratislava Martin BARTELHEIM, Tübingen Juraj BARTÍK, Bratislava Igor BAZOVSKÝ, Bratislava Anja BEHRENS, Wilhelmshaven Noemi BELJAK PAŽINOVÁ, Nitra Norbert BENECKE, Berlin Lucia BENEDIKOVÁ, Nitra Zora BIELICHOVÁ, Nitra Peter BISTÁK, Bratislava Alena BISTÁKOVÁ, Nitra Felix BITTMANN, Wilhelmshaven Zuzana BLÁHOVÁ-SKLENÁŘOVÁ, Praha Pavol BOBEK, Bratislava Peter BOGDAŇ, Nitra Jan BOUZEK, Praha Gertrúda BŘEZINOVÁ, Nitra Natalja BURDO, Kyjiv András CSUTHY, Komárno Radoslav ČAMBAL, Bratislava David DANĚČEK, Roztoky János DANI, Debrecen Miroslav DANIŠ, Bratislava Klaudia DAŇOVÁ, Nitra Wolfgang DAVID, Frankfurt am Main Dominik DROZD, Nitra Jozef ĎURIŠ, Nitra Alexandrine EIBNER, Wien Clemens EIBNER, Heidelberg Michal ERNÉE, Praha Zdeněk FARKAŠ, Bratislava Zuzana FELCANOVÁ, Galanta Klára P. FISCHL, Miskolc Václav FURMÁNEK, Nitra Gabriel FUSEK, Nitra Monika GABULOVÁ, Nitra Lýdia GAČKOVÁ, Michalovce Bogusław GEDIGA, Wrocław Philipp GERBECKS, Bonn Jakub GODIŠ, Nové Zámky Florin GOGÂLTAN, Cluj-Napoca Martin GOLEC, Olomouc Jacek GÓRSKI, Kraków Valentina GRAF, Wien Stanislav GRIGORIEV, Čeljabinsk Karina GRÖMER, Wien Szilvia GUBA, Szécsény Elżbieta HADUCH, Kraków Svend HANSEN, Berlin Markéta HAVLÍKOVÁ, Plzeň Marek HLADÍK, Mikulčice Katarína HLADÍKOVÁ, Bratislava Daniel HLÁSEK, České Budějovice Martin HLOŽEK, Brno Gabriela HOLKOVÁ, Nitra Barbara HOREJS, Wien Tünde HORVÁTH, Wien Eva HORVÁTHOVÁ, Nitra Hajo HÖHLER-BROCKMANN, Frankfurt am Main Matúš HUDÁK, Hozelec Mária HUDÁKOVÁ, Spišská Nová Ves Zuzana HUKEĽOVÁ, Nitra Ján HUNKA, Nitra Michal CHEBEN, Nitra Petra CHEBENOVÁ, Nitra Ladislav CHMELO, Bratislava Ondřej CHVOJKA, České Budějovice Maria IVANOVA, Wien Svitlana IVANOVA, Kyjiv Vratislav JANÁK, Opava Paweł JAROSZ, Kraków Pavol JELÍNEK, Bratislava Josef JEŽEK, Plzeň Albrecht JOCKENHÖVEL, Emsdetten Jan JOHN, České Budějovice Carol KACSÓ, Baia Mare Sławomir KADROW, Rzeszów Elke KAISER, Berlin Tobias L. KIENLIN, Köln Viktória KISS, Budapest Miroslava KISSOVÁ, Nitra Viktor KLOČKO, Kyjiv Věra KLONTZA-JAKLOVÁ, Brno Josip KOBAL´, Užhorod Branislav KOVÁR, Nitra Jaromír KOVÁRNÍK, Hradec Králové Hanna KOWALEWSKA-MARSZAŁEK, Warszawa Anita KOZUBOVÁ, Nitra Petr KRIŠTUF, Plzeň Mária KROŠLÁKOVÁ, Nitra Anna KRZYWDA, Kraków Rudolf KUJOVSKÝ, Nitra Mária KUNOVÁ, Nitra 12 Michaela LANGOVÁ, Praha Ernst LAUERMANN, Asparn an der Zaya Tibor LIESKOVSKÝ, Bratislava Petr LIMBURSKÝ, Praha Roman LYTVYNENKO, Vinnycia Sergij MACHORTYCH, Kyjiv Erika MAKAROVÁ, Bratislava Dana MARKOVÁ, Mýtna Eszter MELIS, Budapest Jana MELLNEROVÁ ŠUTEKOVÁ, Bratislava Petr MENŠÍK, Plzeň Carola METZNER-NEBELSICK, München Vladimír MITÁŠ, Nitra Igor MURÍN, Nitra Nils MÜLLER-SCHEEßEL, Kiel Ryszard NAGLIK, Kraków Bianka NESSEL, Mainz Martin NEUMANN, Bratislava Gabriel NEVIZÁNSKY, Nitra Lucia NEZVALOVÁ, Nitra Tomáš NOVÁČEK, Košice Dominika ORAVKINOVÁ, Nitra Ondrej OŽĎÁNI, Nitra Nona PALINCAŞ, Bucureşti David PARMA, Brno Gian-Luca PAUL, Köln Peter PAVÚK, Praha Lenka PECHOVÁ, Bratislava Andrzej PELISIAK, Rzeszów Jaroslav PEŠKA, Olomouc Katarína PETRIŠČÁKOVÁ, Praha Karol PIETA, Nitra Tomáš PIŠÚTH, Bratislava Beate Maria POMBERGER, Wien Galina POPLEVKO, Sankt-Peterburg Péter PROHÁSZKA, Nitra Ján RAJTÁR, Nitra Knut RASSMANN, Frankfurt am Main Violetta REITER, Wolfsthal László REMÉNYI, Budapest Dominik REPKA, Nitra Aleksej REZEPKIN, Sankt-Peterburg David ROŽNOVSKÝ, Znojmo Alexander RUTTKAY, Nitra Matej RUTTKAY, Nitra Jaroslava RUTTKAYOVÁ, Nitra Eva SCHIMEROVÁ, Hradec Králové Frank SCHLÜTZ, Wilhelmshaven Simona SLIACKA, Ružomberok Tudor Adrian SOROCEANU, Berlin Susanne STEGMANN-RAJTÁR, Nitra Stanislav STUCHLÍK, Opava Anita SZCZEPANEK, Kraków Attila B. SZILASI, Pöttelsdorf Klára ŠABATOVÁ, Brno Katarína ŠIMUNKOVÁ, Nitra Pavol ŠTEINER, Nitra Kristína TAKÁCSOVÁ, Diakovce Ján TIRPÁK, Nitra Gerhard TRNKA, Wien Vladimír TURČAN, Bratislava Jan TUREK, Praha Dušan VALENT, Bratislava Vladimír VARSIK, Nitra/Trnava Roman VÁVRA, Bratislava Ladislav VELIAČIK, Nitra Marek VERČÍK, Praha Magdolna VICZE, Százhalombatta Mychajlo VIDEJKO, Kyjiv Jozef VLADÁR, Nitra Egon WIEDERMANN, Nitra Thomas ZIMMERMANN, Ankara Pavol ŽIGO, Bratislava J U BI LA N T PROF. PH DR. JOZEF BÁTOR A, DR SC . HONOREE PROF. PHDR. JOZEF BÁTORA, DRSC. V roku 2020 oslávil svoje životné jubileum náš priateľ, kolega, vedec a vysokoškolský pedagóg, profesor Jozef Bátora. Svoju životnú dráhu započal 21. júna 1950 v Nevidzanoch, v malebnom kraji slovenského „Champagne“, ako ho sám rád nazýva. Narodil sa do rodiny učiteľa, čo iste ovplyvnilo jeho ďalšiu životnú cestu. Roky svojho detstva strávil nielen v rodných Nevidzanoch, ale aj vo vtedy ešte existujúcej obci Mochovce. Vďaka pestrému jazykovému prostrediu si tu veľmi rýchlo osvojil základy maďarčiny – jazyka tak veľmi potrebného pre jeho budúcu vedeckú dráhu. Už od jeho mladíckych rokov ho intenzívne zaujímalo poznanie pravekej histórie svojho kraja. V dôsledku toho bolo jeho ďalšie smerovanie po ukončení stredoškolského vzdelania zrejmé – v roku 1968 nastúpil na Univerzitu Komenského a začal študovať archeológiu. Počas štúdia sa zoznámil s vtedajšou elitou na poli archeologického bádania na Slovensku – vedúcou osobnosťou archeologického oddelenia v rámci vtedajšej Katedry všeobecných dejín a archeológie bol charizmatický Bohuslav Novotný. V roku 1973 mladý Jozef Bátora úspešne absolvoval vysokoškolské štúdium obhájením diplomovej práce pod vedením školiteľky Márie Novotnej (témou práce bolo žiarové pohrebisko lužickej kultúry vo Zvolene-Balkáne). O niekoľko rokov neskôr publikoval túto prácu aj na stránkach Slovenskej archeológie. Po opustení univerzity vkročil priamo do praxe – zamestnal sa v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici. Krátko nato nastúpil na základnú vojenskú službu, ktorú absolvoval v západných Čechách v Mariánskych Lázniach. Po návrate späť na Slovensko bol od roku 1974 zamestnaný v Archeologickom ústave SAV a absolvoval prvé samostatné terénne výskumy v Kameničnej, Komjaticiach, Čachticiach či rodných Nevidzanoch. V tomto období stihol zložiť rigoróznu skúšku (1976) a založiť si vlastnú rodinu. Nástup do nového zamestnania práve v období normalizácie však priniesol so sebou aj výraznejší tlak zo strany vládnucej marxistickej ideológie. Živý a úprimný záujem o archeológiu, ako aj opora v najbližšom kruhu priateľov a rodiny ho však utvrdili v odhodlaní ísť cestou pomalej, no poctivej práce na sebe samom. Svedčí o tom napokon aj bohatá publikačná činnosť jubilanta v tomto období. Počas svojho pôsobenia na Archeologickom ústave stihol obhájiť dizertačnú prácu, v ktorej sa zaoberal ekonomickým a sociálnym vývojom v staršej dobe bronzovej na východnom Slovensku (1982). Práve touto prácou ukázal, že sa stal zrelým bádateľom schopným samostatného riešenia aktuálnych problémov. In 2020, our friend, colleague, scientist and university pedagogue, professor Jozef Bátora celebrated his jubilee. His life journey started on 21st June 1950 in Nevidzany, in the picturesque landscape of Slovak Champagne, as he likes to call it. He was born in a family of a teacher, which must have influenced his further life. He spent the years of his childhood not only in his native Nevidzany, but also in the then still existing village of Mochovce. Thanks to the diverse language environment, he quickly learned the basics of Hungarian – the language so necessary for his future career of a scientist. He has been intensely interested in his region’s prehistory since his young age. As a result, his further specialization after he had completed his secondary studies was clear – in 1968, he was accepted to Comenius University and started to study archaeology. During his studies, he met the contemporary elite in the field of archaeological research in Slovakia – charismatic Bohuslav Novotný was the leading personality of the archaeological section at the Department of General History and Archaeology. In 1973, young Jozef Bátora completed his university studies by defending his diploma work supervised by Mária Novotná (the cremation burial ground of the Lusatian culture in Zvolen-Balkán was its topic). He published this work also on pages of the Slovenská archeológia journal a few years later. When he left the university, he entered the practical life – he was employed by the Stredoslovenské múzeum in Banská Bystrica. He started the compulsory military service in Mariánské Lázně in western Bohemia shortly after that. When he returned back to Slovakia, he was employed by the Institute of Archaeology of SAS in 1974 and managed his first independent field excavations in Kameničná, Komjatice, Čachtice or his native Nevidzany. He succeeded in passing his doctoral exams (1976) in that period and started his own family. His start in the new job in the times of normalization, however, brought stronger pressure from the ruling Marxist ideology. His lively and sincere interest in archaeology as well as support from his closest friends and family encouraged him in his determination to work slowly but honestly on himself. It is documented by the rich publishing activity of the celebrator. During his work at the Institute of Archaeology, he managed to defend his dissertation dealing with the economic and social development in eastern Slovakia in the Early Bronze Age (1982). He showed with this work that he had become a mature scientist able to solve topical problems independently. The 1980s were a very fruitful period from the aspect of the celebrator’s field activity. In the be- 14 Osemdesiate roky boli z pohľadu terénnej činnosti jubilanta veľmi plodným obdobím. Na ich začiatku sa podieľal na realizovaní záchranného výskumu v Mochovciach, kde sledoval, ako postupne v procese výstavby atómovej elektrárne mizne obec, v ktorej strávil svoje detstvo. V nasledujúcich rokoch presmeroval svoju pozornosť na oblasť stredného Ponitria, kde v Ludaniciach-Mýtnej Novej Vsi a v Jelšovciach realizoval niekoľkoročné archeologické výskumy. Pohrebiská zo staršej doby bronzovej, preskúmané na oboch uvedených lokalitách, dodnes tvoria jeden zo základných pilierov vedeckej práce jubilanta. Výsledky výskumu pohrebiska v Jelšovciach boli dokonca publikované v zahraničnom vydavateľstve. Po zmene režimu na prelome 80. a 90. rokov sa celej spoločnosti na Slovensku otvorili dvere do celého sveta. Náš jubilant, vtedy práve na vrchole svojich tvorivých síl, využil možnosť otvorených hraníc a podal žiadosť o štipendium Nadácie Alexandra von Humboldta. Posudzovateľmi jeho žiadosti boli uznávané osobnosti vtedajšieho európskeho bádania ako Anton Točík, Juraj Pavúk, Václav Moucha či Jan Machnik. Vďaka priaznivým posudkom mu bolo štipendium schválené a nasledujúce 2 roky tak strávil na Freie Universität Berlin pod vedením profesora Bernarda Hänsela. Svoj pobyt v Berlíne niekoľkokrát zopakoval (1997, 1999). Vďaka vybudovaným zahraničným konexiám sa mu podarilo zúčastniť sa na výskume jaskyne Lazaret vo Francúzsku (1993), o rok neskôr bol členom nemecko-gréckej výskumnej expedície v Agios Mamas. Jeho kontakt s kolegami v zahraničí bol ďalej upevnený počas pobytov v Römisch-Germanische Kommission des Deutschen Archäologischen Instituts vo Frankfurte nad Mohanom (1999, 2001, 2006), v Instytute Prahistorii Uniwersytetu im. Adama Mickiewicza v Poznani (1999), v Institut für Ur- und Frühgeschichte vo Viedni či v Institut für Ur- und Frühgeschichte und Provinzialrömische Archäologie der Ludwig-Maximilians-Universität v Mníchove (2002). V tomto období si jubilant začal pomaly vytvárať predpoklady pre opätovný vstup na univerzitnú pôdu. V roku 2000 sa habilitoval na Masarykovej univerzite v Brne, o 4 roky neskôr bol na tej istej univerzite menovaný profesorom. Medzitým obhájil svoju doktorskú dizertačnú prácu v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Po dosiahnutí profesúry sa opäť s vervou pustil do rozsiahlejších terénnych akcií, tento raz už vyzbrojený skúsenosťami zo zahraničia a v spolupráci s nemeckými kolegami (predovšetkým z Römisch-Germanische Kommission des Deutschen Archäologischen Instituts vo Frankfurte nad Mohanom). Svoju pozornosť zacielil na výskum opevnených sídlisk zo staršej doby bronzovej na Pohroní a Poiplí. Práve na ginning of this decade, he participated in a rescue excavation in Mochovce, where he observed how the village of his childhood gradually disappeared in the process of construction of the nuclear power plant. He redirected his attention to the central Ponitrie region in the following years. He carried out archaeological excavations lasting for several years in Ludanice-Mýtna Nová Ves and Jelšovce. The burial grounds from the Early Bronze Age which were uncovered at both above mentioned sites are still basic pillars of the jubilee celebrator’s scientific work. Results of the excavations at the burial ground in Jelšovce were published by a foreign publishing house. After the regime had chanded at the turn of the 1980s and 1990s, the door to the world opened for the whole Slovak society. Our celebrator, at his best creative power at that time, used the opportunity of the open borders and applied for scholarship from the Alexander von Humboldt Foundation. His application was assessed by the respected personalities of European research, such as Anton Točík, Juraj Pavúk, Václav Moucha or Jan Machnik. Thanks to their favourable opinions, his scholarship was approved and he spent the next two years at Freie Universität Berlin under leadership of professor Bernard Hänsel. He returned to Berlin a few times (1997, 1999). Thanks to the established foreign connections, he was able to participate in the research of the Grotte du Lazaret cave in France (1993); a year later, he was a member of the German-Greek research expedition in Agios Mamas. His relations with his colleagues abroad became stronger during his stays at the Rӧmisch-Germanische Kommission des Deutschen Archäologischen Instituts in Frankfurt am Main (1999, 2001, 2006), Instytut Prahistorii Uniwersytetu im. Adama Mickiewicza in Poznań (1999), Institut für Ur- und Frühgeschichte und Provinzialrӧmische Archäologie der Ludwig-Maximilians-Universität in Munich (2002). Then, our jubilee celebrator began to prepare to enter the university again. He was habilitated at Masaryk University in 2000 and two years later, he became a professor there. Meanwhile, he defended his doctoral dissertation at the Institute of Archaeology of SAS in Nitra. When he became professor, he returned to extensive field actions with enthusiasm, armed with experience from abroad and cooperation with German colleagues (from the Rӧmisch-Germanische Kommission des Deutschen Archäologischen Instituts in Frankfurt am Main in particular). He focused his attention on the research of fortified settlements from the Early Bronze Age in the regions of Pohronie and Poiplie. Many members of the young generation of Slovak archaeologists were trained by him at the excavations in Rybník, Santovka or Vráble. 15 výskumoch v Rybníku, Santovke či Vrábľoch bola jeho pričinením vyškolená časť mladšej generácie slovenských archeológov. V roku 2007 sa Jozef Bátora stal členom Katedry archeológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a zároveň garantom štúdia archeológie. Prijatie medzi kmeňových pracovníkov katedry nasledovalo po niekoľkých rokoch externého prednášania na tomto pracovisku. Už štyri roky po svojom príchode na katedru bol menovaný jej vedúcim – naskytla sa mu tak jedinečná možnosť pretaviť svoje skúsenosti nadobudnuté v zahraničí do vedenia najstaršej katedry archeológie na Slovensku. Na katedre viedol prednášky a semináre zamerané na problematiku doby bronzovej a doby halštatskej ako v kontexte Slovenska a susedných regiónov, tak aj v širšom kontexte Európy a Eurázie. Inicioval aj otvorenie nových, inovatívnych tém. Idúc v stopách profesora Bohuslava Novotného, snažil sa svoje niekoľkoročné pôsobenie na katedre zamerať na jej zveľadenie a materiálne zabezpečenie. V priebehu niekoľkých rokov boli zmodernizované a rozšírené priestory knižnice, pribudlo aj nové laboratórium. Podarilo sa mu rozširovať ako personálne obsadenie katedry, tak aj spektrum výskumných tém (archeológia bojísk, experimentálna archeológia). Práve pod jeho vedením bol v roku 2017 tím archeológov z Filozofickej fakulty UK na základe rozhodnutia Akreditačnej komisie zaradený medzi špičkové vedecké tímy pôsobiace na slovenských vysokých školách. Bohužiaľ, práca a námaha venovaná rozvoju pracoviska, ktoré dlhé roky viedol a zveľaďoval, nenašli na domácej pôde vždy zaslúženú odozvu. Koncom augusta 2020 sa po dlhoročnom a úspešnom pôsobení rozlúčil s najbližšími kolegami na katedre. Naďalej však pôsobí v Archeologickom ústave SAV v Nitre, kde pokračuje v rozvíjaní svojich výskumných projektov a v školení doktorandov. Popri domácej katedre prednášal profesor Jozef Bátora aj na viacerých zahraničných univerzitách (Masarykova univerzita v Brne, Freie Universität Berlin a Universität Wien) a v rokoch 2010–2011 pôsobil ako hosťujúci profesor v Institut für Archäologische Wissenschaften na Ruhr-Universität v Bochume. Vďaka dlhoročnému výskumu v oblasti eneolitu a staršej doby bronzovej v strednej a východnej Európe, na Kaukaze a na Slovensku sa jubilant vypracoval na jedného z popredných európskych odborníkov v oblasti interdisciplinárneho výskumu staršej doby bronzovej, s ťažiskom najmä na výskum počiatkov metalurgie či vzťahov medzi človekom a prírodným prostredím v praveku. O jeho nesmiernej vedeckej erudícii svedčí mimoriadne rozsiahla publikačná činnosť. Je autorom a spoluautorom siedmich vedeckých monografií, Jozef Bátora became a member of the Department of Archaeology at the Faculty of Arts at Comenius University in Bratislava and also the guarantee of archaeological studies. He was accepted among the permanent stuff of the department after a few years of external lecturing there. As early as four years after his start at the department, he was appointed its head – he was given a unique opportunity to project his experience from abroad in the management of the oldest archaeological department in Slovakia. He led lectures and seminars dealing with the Bronze Age and the Hallstatt period in the context of Slovakia and its neighbouring regions as well as in the wider context of Europe and Eurasia. He initiated opening of new and innovative topics. Following in the footsteps of professor Bohuslav Novotný, he tried to concentrate his effort to improve and materially equip the department for years. In a few years, the library was extended and a new laboratory was built. He succeeded in extending the staff of the department as well as the range of research topics (battlefield archaeology, experimental archaeology). In 2017, the team of archaeologists from the Faculty of Arts of CU under his leadership was ranked among top scientific teams working at Slovak universities by the Accreditation Commission. Unfortunately, all the work and effort devoted to the growth of the department he had been managing and building for years were not always regarded with appreciation. By the end of August 2020, after his long and successful work, he said good-bye to his closest colleagues at the department. Nevertheless, he is still working at the Institute of Archaeology of SAS in Nitra, where he develops his research projects and trains doctoral students. In addition to his domestic department, professor Jozef Bátora was also a lecturer at foreign universities (Masaryk University in Brno, Freie Universität Berlin and Universität Wien). In 2010–2011, he was a visiting professor at the Institut für Archäologische Wissenschaften at Ruhr-Universität in Bochum. Thanks to the long-time research in the Eneolithic and Early Bronze Age in central and eastern Europe, the Caucasus and Slovakia, the celebrator became one of the most renowned European experts in the field of interdisciplinary research of the Early Bronze Age with emphasis on the research of the beginnings of metallurgy or the relation between humans and their natural environment in the prehistory. His exceptionally rich publishing activity confirms his excellent scientific erudition. He is the author and co-author of seven scientific monographs, including one foreign monograph, seven specialist monographs, seven studies reaching the extent of scientifc monographs including two foreign monographs and more than 300 scientific 16 vrátane jednej zahraničnej, siedmich odborných monografií, siedmich štúdií v rozsahu vedeckej monografie, vrátane dvoch zahraničných, a vyše 300 vedeckých a odborných štúdií publikovaných v renomovaných domácich a zahraničných časopisoch a zborníkoch. Je zároveň editorom niekoľkých zborníkov. Súčasťou jeho tvorby sú aj mnohé popularizačné príspevky a tzv. obecné monografie (napr. Bánov, Nevidzany či Santovka). Citačný index jubilanta obsahuje viac než 1500 evidovaných ohlasov, z nich viac než polovica je v zahraničných publikáciách. K prácam so zásadným prínosom k poznaniu rôznych aspektov pravekého vývoja na Slovensku nepochybne patria také vedecké monografie, ako napr. Siedlung und Gräberfeld der Ludanice-Gruppe in Jelšovce (v spoluautorstve s J. Pavúkom, 1995), Das Gräberfeld von Jelšovce. Ein Beitrag zur Frühbronzezeit im nordwestlichen Karpatenbecken (2000) či Slovensko v staršej dobe bronzovej (2018). Za posledne menovanú monografiu získal jubilant prémiu Literárneho fondu za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2018. Výsledky svojich prác zároveň prezentuje na domácich a zahraničných konferenciách. Za všetky možno spomenúť každoročné medzinárodné archeologické fórum Staršia doba bronzová v Čechách, na Morave a na Slovensku, kedy sa v prípade niektorých ročníkov podieľal aj na ich organizácii (Levice 2013, Modra 2019). Popri teoretickej práci profesor Jozef Bátora realizoval záchranné a systematické terénne výskumy viacerých, v celoeurópskom meradle významných archeologických lokalít zo staršej doby bronzovej, ktorým sa dostalo aj značnej medzinárodnej a domácej mediálnej pozornosti. Pri realizácii časti z nich úzko spolupracoval s kolegami z popredných nemeckých univerzít, akademických pracovísk a výskumných ústavov (Deutsches Archäologisches Institut v Berlíne a Frankfurte nad Mohanom, Universität Heidelberg, Ruhr-Universität v Bochume, Christian-Albrechts-Universität zu Kiel, Deutsches Bergbau-Museum v Bochume). Za všetky možno spomenúť medzinárodný a multidisciplinárny výskum opevneného sídliska a pohrebiska zo staršej doby bronzovej vo Vrábľoch (poloha Fidvár), archeologický výskum pohrebísk v Jelšovciach a v Ludaniciach (časť Mýtna Nová Ves) či opevnených sídlisk v Santovke, Rybníku a Šahách. Nemenej dôležité výsledky priniesli menšie výskumy a prieskumy jubilanta, koncentrujúce sa najmä na oblasti stredného Požitavia a dolného Poiplia a Pohronia. Okrem bohatej publikačnej a terénnej výskumnej činnosti treba osobitne pripomenúť aktívnu domácu projektovú činnosť jubilanta a jeho členstvo v mnohých domácich a zahraničných vedeckých komisiách a radách (napr. predseda spoločnej Komisie pre obhajobu doktorandských prác v odbore archeológia v Archeologickom ústave SAV and expert studies published in renowned domestic and foreign journals and proceedings. He is also the editor of several proceedings. His work contains numerous popularizing articles and so-called general monographs (e. g. Bánov, Nevidzany or Santovka). The citation index of the celebrator contains more than 1,500 recorded responses, more than a half of which are in foreign publications. Scientific monographs, such as Siedlung und Gräberfeld der Ludanice-Gruppe in Jelšovce (as a co-author with J. Pavúk, 1995), Das Gräberfeld von Jelšovce. Ein Beitrag zur Frühbronzezeit im nordwestlichen Karpatenbecken (2000) or Slovensko v staršej dobe bronzovej (2018) undoubtedly belong to the works of considerable contribution to our knowledge of various aspects of prehistoric development. For the last mentioned monograph, professor Bátora was awarded the premium for scientific and specialized literature from the Slovak Literary Fund in 2018. He also presents the results of his work at domestic as well as foreign conferences. We should mention the annual international archaeological forum The Early Bronze Age in Bohemia, Moravia and Slovakia, which he also helped to organize in some years (Levice 2013, Modra 2019). In addition to his theoretical work, he carried out rescue and systematic field excavations of several archaeological sites from the Early Bronze Age important on a European scale. Many international and domestic media paid attention to these sites. At some of them, he cooperated very closely with his colleagues from prominent German universities, academic and scientific institutions (Deutsches Archäologisches Institut in Berlin and Frankfurt am Main, Universität Heidelberg, Ruhr-Universität in Bochum, Christian-Albrechts-Universität zu Kiel, Deutsches Bergbau-Museum in Bochum). We must mention the international and interdisciplinary research of the fortified settlement and burial ground from the Early Bronze Age in Vráble (Fidvár site), the archaeological research of the burial grounds in Jelšovce and Ludanice-Mýtna Nová Ves or the fortified settlements in Santovka, Rybník and Šahy. His smaller excavations and surveys concentrated mainly in the regions of central Požitavie and lower Poiplie and Pohronie brought results of equal importance. Besides his rich publication and field excavation activity, we must particularly mention his active domestic project activity and his membership in numerous domestic and foreign scientific commissions and committees (e. g. the Chairman of the common Commission for Defence of Doctoral Dissertations in the field of archaeology at the Institute of Archaeology of SAS and the Faculty of Arts of CU, a member of the Commission for Defence of Doctoral Dissertations in the field of archaeology at the Faculty of Arts 17 a na Filozofickej fakulte UK, člen Komisie pre obhajobu doktorandských prác v odbore archeológia na Filozofickej fakulte Univerzity v Hradci Králové), organizáciách (člen korešpondent Deutsches Archäologisches Institut v Berlíne) a redakčných radách (napr. Acta Archaeologica Carpathica, Musaica archaeologica). Od roku 1991 realizoval z pozície zodpovedného riešiteľa so svojimi tímami z Archeologického ústavu SAV a Filozofickej fakulty UK 11 projektov VEGA zameraných najmä na mnohé dôležité socioekonomické a environmentálne témy staršej doby bronzovej v severnej časti Karpatskej kotliny. V roku 2015 získal v rámci všeobecnej výzvy APVV projekt Natura et cultura. Koevolúcia človeka a prírodného prostredia v 6. až 2. tisícročí pred n. l. v oblasti severne od stredného Dunaja (2015–2019). Popri domácich projektoch sa aktívne podieľal aj na niekoľkých medzinárodných projektoch zameraných na eneolit a staršiu dobu bronzovú (mobilita, sídlisková štruktúra, metalurgia a montánna archeológia), a to v spolupráci s Georg-August-Universität v Göttingene, Römisch-Germanische Kommission des Deutschen Archäologischen Instituts vo Frankfurte nad Mohanom, Ruhr-Universität v Bochume a Aarhus University. O mnohostrannom prínose jubilanta nielen pre samotný Archeologický ústav SAV a Katedru archeológie Filozofickej fakulty UK, ale aj pre slovenskú a stredoeurópsku archeológiu svedčí aj skutočnosť, že počas svojho dlhoročného vedeckého a pedagogického pôsobenia vychoval mnohých popredných odborníkov na problematiku eneolitu, doby bronzovej a doby halštatskej. Dlhoročnú prácu jubilanta, ktorou sa zaslúžil o rozvoj a dobré meno Univerzity Komenského v Bratislave, ocenil pri príležitosti storočnice UK rektor UK prof. Marek Števček pamätnou medailou. Veľkou poctou bolo aj menovanie za člena Učenej spoločnosti Slovenska. Milému jubilantovi, profesorovi Bátorovi, prajeme nielen v našom mene, ale aj v mene jeho spolupracovníkov, najbližších priateľov, študentov, absolventov a celej archeologickej obce do ďalších rokov veľa zdravia, rodinnej pohody, entuziazmu a radosti z objavovania, ktorá ho neustále sprevádza počas celého jeho profesijného života. Ad multos annos! Anita Kozubová a Martin Neumann at University of Hradec Králové), organizations (a corresponding member of the Deutsches Archäologisches Institut in Berlin) and editorial boards (e. g. Acta Archaeologica Carpathica, Musaica archaeologica). Since 1991, he has been the chief investigator of 11 VEGA projects in which he has participated with his teams from the Institute of Archaeology of SAS and the Faculty of Arts of CU. The projects have been mainly focused on important socio-economic and environmental issues of the Bronze Age in the northern part of the Carpathian Basin. He won a grant for the APVV project called Natura et cultura. The co-evolution of man and natural environment in the 6th–2nd milleniums BC north of the Middle Danube (2015–2019) in 2015. Apart from domestic projects, he has actively participated in several international projects dealing with the Eneolithic and the Early Bronze Age (mobility, settlement structure, metallurgy and montane archaeology) in cooperation with the Georg-August-Universität in Gӧttingen, Rӧmisch-Germanische Kommission des Deutschen Archäologischen Instituts in Frankfurt am Main, Ruhr-Universität in Bochum and Aarhus University. The many-sided contribution of the celebrator not only for the Institute of Archaeology of SAS and the Department of Archaeology of the Faculty of Arts of CU but also for Slovak and central European archaeology is documented also by the fact that he has educated many prominent experts in the Eneolithic, Bronze Age and Hallstatt period during his long-time scientific and pedagogical work. For this work, which has contributed to the development and good reputation of Comenius University, he was awarded a commemorative medal by professor Marek Števček, the rector of CU, on the 100th anniversary of the university. He has also been appointed a member of The Learned Society of Slovakia, which is a great honour. On behalf of his colleagues, closest friends, students, graduates and whole archaeological community, we wish our dear jubilee celebrator much good health, family well-being, enthusiasm and joy of exploring which has been accompanying him in all his professional life. Ad multos annos! Anita Kozubová and Martin Neumann Bi Bliogr a f i a Joz e fa Bátoru K vali fi K ačné pr áce 1973 J. Bátora: Pohrebiská zvolenskej skupiny lužickej kultúry. Diplomová práca (filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave). Bratislava 1973, 132 strán. 1976 J. Bátora: Žiarové pohrebiská lužickej kultúry v oblasti Zvolena. rigorózna práca (filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave). Bratislava 1976, 175 strán. 1980 J. Bátora: Ekonomicko-sociálny vývoj východného Slovenska v staršej dobe bronzovej a jeho vplyv na susedné oblasti. Kandidátska dizertačná práca (archeologický ústav Sav v nitre). nitra 1980, 271 strán. 1998 J. Bátora: Gräber mit Totenhäusern auf frühbronzezeitlichen Gräberfeldern in der Slowakei (Beitrag zu Kulturverbindungen zwischen Mittel-, West- und Osteuropa). Habilitačná práca (filozofická fakulta Masarykovej Univerzity v Brne). Bratislava 1998, 175 strán. 2000 J. Bátora: Das Gräberfeld von Jelšovce/Slowakei. Ein Beitrag zur Frühbronzezeit im nordwestlichen Karpatenbecken. Teil 1–2. Doktorská dizertačná práca (archeologický ústav Sav v nitre a predsedníctvo Sav v Bratislave). Kiel 2000, 564 strán. Mono gr a fi e 1988 J. Bátora: Od kamennej sekery po atómový reaktor. nitra 1988. 1990 J. Bátora/J. Bujna/Z. čilinská/K. Kuzmová/M. rejholcová/p. Žebrák: Šperk a súčasti odevu. Terminológia archeologickej hmotnej kultúry na Slovensku i. nitra 1990. 1993 J. Bátora/J. Strieška: Nevidzany 1113–1993. Publikácia k 880. výročiu obce. nitra 1993. 1995 J. pavúk/J. Bátora: Siedlung und Gräberfeld der Ludanice-Gruppe in Jelšovce. nitra 1995. 1996 J. Bátora/J. Bujna/Z. čilinská/K. Kuzmová/M. rejholcová/p. Žebrák: Šperk a súčasti odevu = Personal ornaments and clothing fittings = Parure et garnitures de vêtement = Schmuck und Gewandzubehör. Terminológia archeologickej hmotnej kultúry na Slovensku iii. nitra 1996. 2000 J. Bátora: Das Gräberfeld von Jelšovce/Slowakei. Ein Beitrag zur Frühbronzezeit im nordwestlichen Karpatenbecken. Teil 1–2. prä­ historische archäologie in Südosteuropa 16/1–2. Kiel 2000. 2002 J. Bátora/a. Dubcová/J. Hunka/H. Kramáreková: Turistický sprievodca mikroregiónom Požitavie – Širočina. Zlaté Moravce 2002. 2006 J. Bátora: Štúdie ku komunikácii medzi strednou a východnou Európou v dobe bronzovej. Bratislava 2006. 2009 Š. Drahošová/J. Bátora/J. lukačka: Čifáre 1209–2009. čifáre 2009. 20 2010 J. Bátora/a. Dubcová/J. Hunka/H. Kramáreková/M. nemčíková/M. vojtek: Turistický sprievodca mikroregiónom Požitavie – Širočina. Tlmače 2010. v. Smetana/i. Smetanová/J. Bátora/J. lukačka/K. Dóka/e. Bešinová/B. Kinčok/J. Bátovská/v. Žubor/K. Holbová/J. Urban/ a. Senešiová/M. oťáziková: Tlmače v plynutí času. Monografia mesta. Tlmače 2010. 2013 J. Bátora: Nevidzany. Mozaika histórie 1113–2013. nitra 2013. 2015 v. furmánek/J. Bátora/o. ožďáni/v. Mitáš/r. Kujovský/J. vladár: Staré Slovensko 4. Doba bronzová. archaeologica Slovaca Monographiae. STaSlo 4. nitra 2015. 2018 J. Bátora: Slovensko v staršej dobe bronzovej. Bratislava – nitra 2018. 2019 J. Bátora/e. Bátorová: Nevidzianske korene. nevidzany 2019. Zo STavovaT eľSKé pr áce 1999 J. Bátora/J. peška: Aktuelle Probleme der Erforschung der Frühbronzezeit in Böhmen und Mähren und in der Slowakei. nitra 1999. 2004 J. Bátora/v. furmánek/l.veliačik: Einflüsse und Kontakte alteuropäischer Kulturen. Festschrift für Jozef Vladár zum 70. Geburtstag. Nitra 2004. 2015 J. Bátora/p. Tóth: Keď bronz vystriedal meď. Zborník príspevkov z XXiii. medzinárodného sympózia „Staršia doba bron­ zová v čechách, na Morave a na Slovensku“, levice 8.–11. októbra 2013. Bratislava – nitra 2015. 2018 J. Bátora/r. Kujovský/M. ruttkay/J. vladár: Anton Točík – legenda slovenskej archeológie. archaeologica Slovaca Mono­ graphiae. communicationes 20. nitra 2018. ŠTúDie, článKy 1975 J. Bátora: neskoroeneolitické a halštatské nálezy zo Žitavian. AVANS 1974, 1975, 22. J. Bátora: neskoroeneolitické nálezy z nevidzian. AVANS 1974, 1975, 21, 22. J. Bátora: Záchranný výskum na pohrebisku nitrianskej kultúry v Komjaticiach. AVANS 1974, 1975, 20, 21. J. Bátora: Záchranný výskum slovensko­avarského pohrebiska v Kameničnej. AVANS 1974, 1975, 20. 1976 J. Bátora: archeologické nálezy z veľkého Ďura. AVANS 1975, 1976, 30–41. J. Bátora: archeologický prieskum trasy autostrády na úseku Brunovce­rakoľuby. AVANS 1975, 1976, 20, 21. J. Bátora: archeologický prieskum v povodí riek Štiavnice a Krupinice. AVANS 1975, 1976, 28, 29. J. Bátora: eneolitické a mladohalštatské nálezy z Mochoviec. AVANS 1975, 1976, 24, 25. J. Bátora: nález bronzovej kopije v plášťovciach. AVANS 1975, 1976, 27, 28. J. Bátora: nálezy z doby rímskej v Jedľových Kostoľanoch. AVANS 1975, 1976, 23, 24. J. Bátora: praveké a včasnohistorické nálezy z Tajnej. AVANS 1975, 1976, 29, 30. J. Bátora: prieskum v povodí riek Štiavnice a Krupinice. AVANS 1975, 1976, 28, 29. J. Bátora: Sídlisko z 11.–12. stor. v Bánovciach nad Bebravou­Dolných ozorovciach. AVANS 1975, 1976, 20. 21 J. Bátora: včasnoslovanské sídlisko vo vrábľoch. AVANS 1975, 1976, 41. J. Bátora: Záchranný výskum na neolitickom sídlisku v nevidzanoch. AVANS 1975, 1976, 25, 26. J. Bátora: Záchranný výskum na pohrebisku zo staršej doby bronzovej v čachticiach. AVANS 1975, 1976, 21–23. 1977 J. Bátora: archeologický prieskum horného povodia Žitavy. AVANS 1976, 1977, 41, 42. J. Bátora: Druhé pohrebisko nitrianskej kultúry v Tvrdošovciach. AVANS 1976, 1977, 43. J. Bátora: Halštatské sídlisko v abraháme. AVANS 1976, 1977, 43, 44. J. Bátora: Sídlisko z mladšej doby bronzovej v Koniarovciach. AVANS 1976, 1977, 44. J. Bátora: Sídlisko z mladšej doby halštatskej v nevidzanoch. Archeologické rozhledy 29, 1977, 313–317. J. Bátora: Spečený val a neolitické sídlisko v Hokovciach. AVANS 1976, 1977, 45. J. Bátora: Stredoveké polia v Kráľovciach­Krnišove. AVANS 1976, 1977, 46. J. Bátora/J. ižof: opevnená osada zo staršej doby bronzovej v Hostiach. AVANS 1976, 1977, 46–49. 1978 J. Bátora: eneolitické nálezy z nitry­Dolných Krškán. AVANS 1977, 1978, 29, 30. J. Bátora: epigrafická pamiatka v nevidzanoch. AVANS 1977, 1978, 30, 31. J. Bátora: pohrebisko lužickej kultúry v Medovarciach. Archeologické rozhledy 30, 1978, 241–249, 355, 356. J. Bátora: pohrebisko nitrianskej kultúry v Komjaticiach. Archeologické rozhledy 30, 1978, 37–41. J. Bátora: Sídlisko maďarovskej kultúry vo vinodole. AVANS 1977, 1978, 31. 1979 J. Bátora: Žiarové pohrebiská lužickej kultúry v oblasti Zvolena. Slovenská archeológia 27, 1979, 57–86. 1980 J. Bátora: pohrebisko lužickej kultúry v Zlatých Moravciach­Žitavanoch. AVANS 1978, 1980, 38, 39. J. Bátora: Sídlisko z 12.–13. storočia v nevidzanoch. AVANS 1978, 1980, 39. 1981 J. Bátora: Die anfänge der Bronzezeit in der ostslowakei. Slovenská archeológia 29, 1981, 6–16. J. Bátora: praveké a včasnohistorické nálezy z horného požitavia. AVANS 1980, 1981, 31, 32. J. Bátora: včasnohistorické nálezy z Mužly. AVANS 1980, 1981, 32. J. Bátora/B. Beňadik: archeologický prieskum katastra obce Mochovce. AVANS 1980, 1981, 33, 34. i. Kuzma/J. Bátora: prvá sezóna výskumu v Mužle­čenkove. AVANS 1980, 1981, 152–155. 1982 J. Bátora: archeologické nálezy z levíc. AVANS 1981, 1982, 30. J. Bátora: ekonomicko­sociálny vývoj východného Slovenska v staršej dobe bronzovej. Slovenská archeológia 30, 1982, 249–314. J. Bátora: Hlinený kadlub z nevidzian. Archeologické rozhledy 34, 1982, 70, 71. J. Bátora: Hrob ludanickej skupiny z nevidzian. Archeologické rozhledy 34, 1982, 435, 436. J. Bátora: praveké, stredoveké a novoveké nálezy zo Želiezoviec. AVANS 1981, 1982, 31, 32. J. Bátora: Záchranná akcia v nových Sadoch­čabe a Jelšovciach. AVANS 1981, 1982, 32, 33. J. Bátora/p. Bednár: nové archeologické lokality z horného požitavia. AVANS 1981, 1982, 33–35. J. Bátora/e. Kolníková: Hromadný nález mincí v Mužle, okres nové Zámky. Slovenská numizmatika 7, 1982, 188–191. J. Bátora/o. ožďáni: Záchranný výskum v Mochovciach. AVANS 1981, 1982, 35–37. 1983 J. Bátora: archeologické nálezy zo súkromnej zbierky rnDr. f. Botku. Študijné zvesti AÚ SAV 20, 1983, 357–365. J. Bátora: nové archeologické lokality a nálezy z ponitria, požitavia a pohronia. AVANS 1982, 1983, 36. J. Bátora: opevnená osada zo staršej doby bronzovej v Hostiach. Archeologické rozhledy 35, 1983, 72–79. J. Bátora: Terénny prieskum zameraný na zistenie sídlisk nitrianskej skupiny. AVANS 1982, 1983, 38–40. J. Bátora: výsledky sledovania zemných prác na stavenisku atómovej elektrárne v Mochovciach. AVANS 1982, 1983, 43, 44. 22 J. Bátora: Zisťovaco­záchranný výskum v Jelšovciach. AVANS 1982, 1983, 40–42. J. Bátora: Záver eneolitu a začiatok doby bronzovej na východnom Slovensku. Historica Carpatica 14, 1983, 169–229. J. Bátora: Zisťovací­záchranný výskum v ludaniciach­Mýtnej novej vsi. AVANS 1982, 1983, 44–46. J. Bátora/J. Tirpák/S. Šiška/a. ruttkay: geofyzikálny prieskum archeologických lokalít na Slovensku. in: e. pleslová­Šti­ ková (ed.): Geofyzika a archeologie. 4. celostátní symposium, Dům vědeckých pracovníků čSav liblice, 1.–4. listopadu. praha 1983, 175–183. 1984 J. Bátora: Druhá sezóna záchranného výskumu v Jelšovciach. AVANS 1983, 1984, 29–31. J. Bátora: nové hrobové nálezy nitrianskej skupiny na juhozápadnom Slovensku. Archeologické rozhledy 36, 1984, 629–637. J. Bátora: nové lokality a nálezy z juhozápadného a stredného Slovenska. AVANS 1983, 1984, 31–34. J. Bátora: prieskum zameraný na zistenie sídlisk zo začiatku doby bronzovej. AVANS 1983, 1984, 34–37. 1985 J. Bátora: Druhá sezóna záchranného výskumu v ludaniciach­Mýtnej novej vsi. AVANS 1984, 1985, 39, 40. J. Bátora: nové archeologické lokality a nálezy z juhozápadného Slovenska. AVANS 1984, 1985, 40–42. J. Bátora: prieskum zameraný na zistenie sídlisk na začiatku doby bronzovej na juhozápadnom Slovensku. AVANS 1984, 1985, 42–45. J. Bátora: Tretia sezóna záchranného výskumu v Jelšovciach. AVANS 1984, 1985, 46, 47. 1986 J. Bátora: prieskum so sondážou na lokalitách zo staršej doby bronzovej na juhozápadnom Slovensku. AVANS 1985, 1986, 49, 50. J. Bátora: Štvrtá sezóna výskumu v Jelšovciach. AVANS 1985, 1986, 50–53. J. Bátora: Tretia sezóna výskumu v ludaniciach­Mýtnej novej vsi. AVANS 1985, 1986, 53, 54. J. Bátora: výskum pohrebiska zo staršej doby bronzovej v Jelšovciach. Archeologické rozhledy 38, 1986, 263–274. 1987 J. Bátora: piata sezóna záchranného výskumu v Jelšovciach. AVANS 1986, 1987, 32. J. Bátora: Štvrtá sezóna záchranného výskumu v ludaniciach, časti Mýtna nová ves. AVANS 1986, 1987, 33. D. Staššíková­Štukovská/J. Bátora: Hroby zo staršej doby bronzovej v levoči. Študijné zvesti AÚ SAV 23, 1987, 35–38. 1988 J. Bátora: najnovšie poznatky o pohrebnom ríte ľudu nitrianskej skupiny. in: M. Dočkalová (ed.): Antropofagie a pohřební ritus doby bronzové. Materiály z pracovního setkání, Brno, pavilon anthropos 24.–25. 10. 1988. Brno 1988, 83–90. J. Bátora: piata sezóna záchranného výskumu v ludaniciach, časti Mýtna nová ves. AVANS 1987, 1988, 33. J. Bátora: praveké a včasnohistorické osídlenie Hontu. in: J. Botík (zost.): Hont. Tradície ľudovej kultúry. Banská Bystrica 1988, 15–31. J. Bátora: Staršia a stredná doba bronzová. in: Š. Holčík (zost.): Klenoty dávnej minulosti Slovenska. Katalóg expozície. Bratislava-Hrad – Klenotnica. Martin 1988, 20–22. J. Bátora: Záverečná sezóna záchranného výskumu v Jelšovciach. AVANS 1987, 1988, 33, 34. J. Bátora/p. roth: nálezy z povrchového zberu v nevidzanoch. AVANS 1987, 1988, 34, 35. 1989 J. Bátora: anfänge der Bronzezeit in der Südwestslowakei. in: M. Buchvaldek/e. pleslová­Šticková (Hrsg.): Das Äneolithikum und die früheste Bronzezeit (C14 3000 – 2000 B. C.) in Mitteleuropa. Die kulturellen und chronologischen Beziehungen. acta des Xiv. internationalen Symposiums prag – liblice 20.–24. 10. 1986. praha 1989, 207–212. J. Bátora: Medené sekeromlaty z Dolných obdokoviec a volkoviec. príspevok k počiatkom metalurgie na hornom poži­ taví. Archeologické rozhledy 41, 1989, 3–15. J. Bátora: Stav výskumu staršej doby bronzovej na Slovensku. Archeologické rozhledy 41, 1989, 133–142. 1990 J. Bátora: K otázkam životného prostredia v staršej dobe bronzovej na Slovensku. Študijné zvesti AÚ SAV 26, 1990, 79–85. J. Bátora: lov v staršej dobe bronzovej. Pamiatky a múzeá 4, 1994, 17, 18. J. Bátora: objav kruhového objektu v Borovej. AVANS 1988, 1990, 34, 35. 23 J. Bátora: Šiesta sezóna systematického záchranného výskumu v ludaniciach, časti Mýtna nová ves. AVANS 1988, 1990, 35, 36. J. Bátora: The latest Knowledge on the Burial rite of the people of the nitra group. Anthropologie (Brno) 28, 1990, 169–174. J. Bátora/p. Bednár: Záchranný výskum pohrebiska nitrianskej skupiny v Šuranoch. AVANS 1988, 1990, 36. 1991 J. Bátora: výsledky prieskumu v údolí perkovského potoka. AVANS 1989, 1991, 22, 23. J. Bátora: The reflection of economy and Social Structure in the cemeteries of the chłopice­veselé and nitra cultures. Slovenská archeológia 39, 1991, 91–142. J. Bátora: Záverečná sezóna záchranného výskumu v ludaniciach v časti Mýtna nová ves. AVANS 1989, 1991, 23, 24. 1992 J. Bátora: Kruhový objekt v rybníku nad Hronom. AVANS 1990, 1992, 22, 23. J. Bátora: nálezy z eneolitu a mladšej doby bronzovej z čabu. AVANS 1990, 1992, 22. J. Bátora: pohrebisko zo staršej doby bronzovej v Zlatých Moravciach. AVANS 1990, 1992, 23. J. Bátora: praveké a včasnostredoveké(?) nálezy z Dolných lefantoviec. AVANS 1991, 1992, 18, 19. 1993 J. Bátora: Beitrag zur problematik des Begräbnisritus in der frühbronzezeit auf dem gebiet der Südwestslowakei. in: J. pavúk (éd.): Actes du XIIe Congrès International des Sciences Préhistoriques et Protohistoriques 3. Bratislava, 1–7 sep­ tembre 1991. Bratislava 1993, 46–49. J. Bátora: osídlenie nitry v staršej a strednej dobe bronzovej. in: K. pieta (ed.): Nitra. Príspevky k najstarším dejinám mesta. nitra 1993, 26–42. J. Bátora/v. furmánek/K. Marková/a. Točík/J. vladár: praveké a včasnohistorické nálezy z Kátloviec. AVANS 1992, 1993, 23–25. J. Bátora/D. Staššíková­Štukovská: einzellängsflöten aus der frühbronzezeit in der Slowakei? in: J. pavúk (éd.): Actes du XIIe Congrès International des Sciences Préhistoriques et Protohistoriques 4. Bratislava, 1–7 septembre 1991. Bratislava 1993, 370–375. g. fusek/D. Staššíková­Štukovská/J. Bátora: neue Materialien zur geschichte der ältesten slawischen Besiedlung der Slowakei. Archaeoslavica 2, 1993, 25–51. 1994 J. Bátora: Hunting in the early Bronze age in Slovakia. Pamiatky a múzeá. Special Issue. The Bronze Age in Slovakia, 1994, 11, 12. J. Bátora: lov v staršej dobe bronzovej na Slovensku. Pamiatky a múzeá 4. Doba bronzová na Slovensku, 1994, 17, 18. J. Bátora: opevnená osada zo staršej doby bronzovej v Hostiach. in: r. viskupičová­Kondelová (zost.): Gest – Hoste. Pravek – 1231–1993. galanta 1994, 101–103. J. Bátora/ľ. illášová/J. Jakab: použitie lomového kameňa na pohrebiskách zo staršej doby bronzovej v Jelšovciach. Študijné zvesti AÚ SAV 30, 1994, 67–71. J. Bátora/J. Jakab/M. Schultz: collective pit grave from the Baden culture, found in Jelšovce, SW Slowakia. Homo 45, 1994, 18. 1995 J. Bátora: Die problematik des Umweltmilieus in der frühbronzezeit der Slowakei. in: Die Möglichkeiten und Perspektiven der West – Ost Zusammenarbeit auf dem Gebiet der Wissenschaft mit dem Schwerpunkt auf der Umwelt und Gesundheit. Das internationale Humboldtianer­Kolloquium anläßlich des 225. jährigen geburtstages von alexander Humboldt in Bratislava vom 21. bis 25. September 1994. Bratislava 1995, 20–29. J. Bátora: fayence und Bernstein im nördlichen Karpatenraum während der frühbronzezeit. in: B. Hänsel (Hrsg.): Handel, Tausch und Verkehr im bronze- und früheisenzeitlichen Südosteuropa. München – Berlin 1995, 187–196. J. Bátora: nález novovekej halapartne z nitry­chrenovej. AVANS 1993, 1995, 27. J. Bátora: nové nálezy z hradiska zo staršej doby bronzovej v rybníku. AVANS 1993, 1995, 28. J. Bátora: praveké a včasnohistorické nálezy z nitry­Dolných Krškán. AVANS 1993, 1995, 28, 29. J. Bátora: praveké a včasnohistorické osídlenie v oblasti Slovenskej brány. in: J. Horniačik (zost.): 920. výročie prvej písomnej zmienky o obci Rybník nad Hronom (1075–1995). rybník 1995, 8, 9. J. Bátora/p. Bednár/g. Březinová/g. fusek: Záchranné akcie v nitre na Mostnej ulici. AVANS 1993, 1995, 29, 30. J. Bátora/f. falkenstein/B. Hänsel: praveké a včasnohistorické nálezy z Malých vozokán. AVANS 1993, 1995, 30, 31. 24 1996 J. Bátora: Zur problematik des ausklingens der weidenblattförmigen Kupferindustrie im nördlichen Teil des Karpaten­ beckens. in: T. Kovács (Hrsg.): Studien zur Metallindustrie im Karpatenbecken und den benachbarten Regionen. Festschrift für Amália Mozsolics zum 85. Geburtstag. Budapest 1996, 61–73. J. Bátora/M. fabiš: Sídlisko z mladšej doby bronzovej v ludaniciach­Mýtnej novej vsi. AVANS 1994, 1996, 26, 27. J. Bátora/M. Hanuliak: praveké a novoveké nálezy z Jelšoviec. AVANS 1994, 1996, 27. 1997 J. Bátora: Hrobový (?) nález z Dvorov nad Žitavou. AVANS 1995, 1997, 26. J. Bátora/M. fabiš: Ďalšie nálezy zo sídliska z mladšej doby bronzovej v ludaniciach, časť Mýtna nová ves. AVANS 1995, 1997, 27, 28. e. Schalk/J. Bátora: Zur problematik der Textilabdrücke auf frühbronzezeitlicher Keramik in der Südwestslowakei. in: c. Becker/M.­l. Dunkelmann/c. Metzner­nebelsick/H. peter­röcher/M. roeder/B. Teržan (Hrsg.): Chrónos. Beiträge zur prähistorischen Archäologie zwischen Nord- und Südosteuropa. Festschrift für Bernhard Hänsel. espelkamp 1997, 187–199. 1998 J. Bátora: praveké osídlenie Zlatých Moraviec a horného požitavia. in: M. Bátora/M. Zaťko (ed.): Zlaté Moravce. Zlaté Moravce 1998, 127–150. J. Bátora: príspevok k otázke kultúrnych vzťahov územia juhozápadného Slovenska k oblasti severne od Karpát v zá­ vere staršej doby bronzovej. in: a. Kośko/J. czebreszuk (red.): „Trzciniec“ system kulturowy czy interkulturowy proces? poznań 1998, 259–265. J. Bátora: Zur problematik der anfänge der otomani Kultur in der ostslowakei. Východoslovenský pravek 5, 1998, 19–26. J. Bátora/K. Marková: Z prieskumu Budmeríc a Jablonca. AVANS 1996, 1998, 27, 28. 1999 J. Bátora: gräber mit Totenhäusern auf frühbronzezeitlichen gräbefeldern in der Slowakei (Beitrag zu Kulturverbin­ dungen zwischen Mittel­, West­ und osteuropa). Prähistorische Zeitschrift 74, 1999, 1–57. J. Bátora: nález kostier v základovom žľabe domu želiezovskej skupiny v Jelšovciach. in: i. Kuzma (ed.): Otázky neolitu a eneolitu našich krajín – 1998. Zborník referátov zo 17. pracovného stretnutia bádateľov pre výskum neolitu a eneolitu čiech, Moravy a Slovenska, Dudince 22.–24. 9. 1998. nitra 1999, 11–14. J. Bátora: nález slovanského hrobu (?) v nevidzanoch. AVANS 1997, 1999, 27, 28. J. Bátora: pohrebisko zo staršej doby bronzovej v Jelšovciach vo svetle kultúrnych vplyvov a kontaktov. Slovenská archeológia 47, 1999, 37–60. J. Bátora: Sídliskový objekt z doby laténskej v Slepčanoch. AVANS 1997, 1999, 28, 172. J. Bátora: Symbolische (?) gräber in der älteren Bronzezeit in der Slowakei. in: J. Bátora/J. peška (Hrsg.): Aktuelle Probleme der Erforschung der Frühbronzezeit in Böhmen und Mähren und in der Slowakei. nitra 1999, 63–73. J. Bátora: Waffen und Belege von Kampftreffen während der frühbronzezeit in der Südwestslowakei. in: J. Bátora/ J. peška (Hrsg.): Aktuelle Probleme der Erforschung der Frühbronzezeit in Böhmen und Mähren und in der Slowakei. nitra 1999, 41–52. J. Bátora/J. Hunka: Hromadný nález mincí zo začiatku 14. storočia z Bratislavy. Zborník SNM 93. Archeológia 9, 1999, 115–125. J. Bátora/e. pernicka: chemische Zusammensetzung der Kupferartefakte aus dem frühbronzezeitlichen gräberfeld von Jelšovce, Südwestslowakei. Anschnitt 9, 1999, 175–182. 2000 J. Bátora: Der fund eines Bronzedolches aus dem Zeitabschnitt des sog. thrako­kimmerischen Horizontes in Malý cetín, SW­Slowakei. Pravěk. Nová řada 10, 2000, 435–448. J. Bátora: nález bronzovej dýky v Malom cetíne. AVANS 1999, 2000, 23, 24. J. Bátora: nález kostrového hrobu vo veľkom Záluží. AVANS 1998, 2000, 29, 30. J. Bátora: on problems of absolute chronology of the early Bronze age in Southwestern Slovakia. Geochronometria 19, 2000, 33–36. J. Bátora: problematika sekundárneho otvárania hrobov v kultúrach staršej doby bronzovej na juhozápadnom Sloven­ sku. in: S. Kadrow (ed.): A Turning of Ages. Jubilee Book Dedicated to Professor Jan Machnik on his 70th Anniversary. Kraków 2000, 1–24. J. Bátora/e. pernicka: chemische Zusammensetzung der Kupferartefakte aus dem frühbronzezeitlichen gräberfeld von Jelšovce. in: J. Bátora: Das Gräberfeld von Jelšovce/Slowakei. Ein Beiträg zur Frühbronzezeit im nordwestlichen Karpatenbecken. Teil 1, 2. Kiel 2000, 579–592. 25 2001 J. Bátora: Bronzová sekerka zo severovýchodného Slovenska. AVANS 2000, 2001, 32. J. Bátora: Die frage der östlichen verbreitungsgrenze der sog. aunjetitzer Bronzen. in: J. gancarski (red.): Neolit i początki epoki brązu w Karpatach polskich. Materiały z sesji naukowej Krosno, 14–15 grudnia 2000. Krosno 2001, 251–272. J. Bátora: Kimmerische eroberer in Mitteleuropa? Archäologie in Deutschland 2, 2001, 58. J. Bátora/J. Hunka: nález medeného sekeromlatu z Tajnej. AVANS 2000, 2001, 32, 33. J. Bátora/J. Schultz: Zum gesundheitszustand der frühbronzezeitlichen population des gräberfeldes von Jelšovce, Süd­ westslowakei. in: a. lippert/M. Schultz/ S. Shennan/M. Teschler­nicola (Hrsg.): Mensch und Umwelt während des Neolithikums und der Frühbronzezeit in Mitteleuropa. internationale archäologie. arbeitsgemeinschaft, Symposium, Tagung, Kongress 2. rahden/Westf. 2001, 307–315. J. Bátora/J. vladár: Die Kunstäußerung des nordkarpatenraumes in der Bronzezeit. in: B. gediga/a. Mierzwiński/ W. piotrowski (red.): Sztuka epoki brązu i wczesnej epoki żelaza w Europie Środkowej. Wrocław 2001, 173–182. 2002 J. Bátora: ad: Z. Benkovsky­pivovarová: Datovanie konca nitrianskej kultúry vo svetle rádiokarbónových dát z Jelšo­ viec. Pravěk. Nová řada 12, 2002, 55–62. J. Bátora: contribution to the problem of „craftsmen“ graves at the end of aeneolithic and in the early Bronze age in central, Western and eastern europe. Slovenská archeológia 50, 2002, 179–228. J. Bátora: fund einer Kupferhammeraxt aus Tajná (Beitrag zur problematik der verbreitung von Hammeräxten des Typs Székely­nádudvar). Anodos 2, 2002, 31–34. J. Bátora: K hrobom metalurgov z obdobia eneolitu v strednej, západnej a východnej európe. in: i. cheben/i. Kuz­ ma (zost.): Otázky neolitu a eneolitu našich krajín – 2001. Zborník referátov z 20. pracovného stretnutia bádateľov pre výskum neolitu a eneolitu čiech, Moravy a Slovenska. nitra 2002, 35–46. J. Bátora: nález stredovekej keramiky v rybníku. AVANS 2001, 2002, 29. J. Bátora: nálezy fajansových korálikov na pohrebiskách zo staršej doby bronzovej na Slovensku. in: D. Staššíková­Štu­ kovská (zost.): História skla 2001. Zborník príspevkov z 1. kolokvia o historickom skle na území Slovenska, nitra 6. 6. 2001. nitra 2002, 9–18. J. Bátora: nové nálezy z areálu opevnenej osady zo staršej doby bronzovej vo vrábľoch. AVANS 2001, 2002, 28, 29. J. Bátora/J. vladár: Die Besiedlungsproblematik der glockenbecherkultur in der Südwestslowakei. Beitrag zu den anfängen der Bronzezeit. Budapest Régiségei 36, 2002, 199–209. 2003 J. Bátora: eneolitické nálezy zo Zlatých Moraviec. AVANS 2002, 2003, 24. J. Bátora: Kupferne Schaftlochäxte in Mittel­ ost­ und Südosteuropa (zu Kulturkontakten und Datierung – Ä neolithikum/ frühbronzezeit). Slovenská archeológia 51, 2003, 1–38. J. Bátora/K. Marková/J. vladár: Die glockenbecherkultur im Kontext der kulturhistorischen entwicklung in der Süd­ westslowakei. in: J. czebreszuk/M. Szmyt (eds.): The Northeast Frontier of Bell Beakers. proceedings of the symposium held at the adam Mickiewicz University, poznań (poland), 26–29 May 2002. oxford 2003, 255–264. 2004 J. Bátora: Die anfänge der Hügelgrabbestattungen in der Mittelbronzezeit im mittleren Donaugebiet. in: J. Bátora/ v. furmánek/l. veliačik (Hrsg.): Einflüsse und Kontakte alteuropäischer Kulturen. Festschrift für Jozef Vladár zum 70. Geburtstag. nitra 2004, 241–253. J. Bátora: K problematike absolútneho datovania medených sekeriek s jedným ostrím v strednej, juhovýchodnej a vý­ chodnej európe (eneolit/včasná doba bronzová). in: v. Janák/S. Stuchlík (ed.): Otázky neolitu a eneolitu našich zemí. Sborník referátů z 21. pracovního setkání specialistů na výzkum neolitu a eneolitu českých zemích a Slovenska. 17.–20. září, Hradec nad Moravicí. opava 2004, 11–19. J. Bátora: K problematike birituality v staršej dobe bronzovej v oblasti stredného Dunaja. Študijné zvesti AÚ SAV 36, 2004, 297–308. J. Bátora: Kamenný motykovitý sekeromlat z veľkých Kosíh. AVANS 2003, 2004, 28. J. Bátora/H. Baliová: nálezy z povrchového zberu v Hornej Seči. AVANS 2003, 2004, 28, 29. J. Bátora/M. Schultz: výskum pohrebiska zo staršej doby bronzovej v ludaniciach. AVANS 2003, 2004, 29. J. vladár/J. Bátora: pohrebiská nitrianskej kultúry v nitre. in: e. Kazdová/Z. Měřínský/K. Šabatová (ed.): K poctě Vladimíru Podborskému. Brno 2004, 245–257. 26 2005 J. Bátora: eine Tierbestattung auf dem frühbronzezeitlichen gräberfeld von ludanice, ortsteil Mýtna nová ves in der Südwestslowakei. in: B. Horejs/r. Jung/e. Kaiser/B. Teržan (Hrsg.): Interpretationsraum Bronzezeit. Bernhard Hänsel von seinen Schülern gewidmet. Upa 121. Bonn 2005, 521–529. J. Bátora: Hrobový inventár pohrebísk zo záveru eneolitu a staršej doby bronzovej ako indikátor „zamestnania“ a sociál­ neho postavenia pochovaných. Študijné zvesti AÚ SAV 37, 2005, 13–22. J. Bátora: K otázke výskytu najstarších železných predmetov v európe (3. a 2. tisícročie pred Kristom). in: J. labuda (zost.): Montánna archeológia na Slovensku. Banská Štiavnica 2005, 19–26. J. Bátora: lunicová náušnica z pohrebiska zo staršej doby bronzovej v Mýtnej novej vsi. Pravěk. Nová řada 15, 2005, 191–206. a. polla/i. angelini/g. artioli/v. furmánek/J. Bátora/g. Belluzzo: archaeometric investigation of early Bronze age faience from Slovakia. in: g. atrioli/S. Wolf (eds.): The linking role of the Alps in the past cultures. An archaeometric approach. Archaeometry 47 – Special issue, 2005, 229, 230. 2006 J. Bátora: K problematike hrobov s domami mŕtvych v praveku. Študijné zvesti AÚ SAV 39, 2006, 11–18. J. Bátora: nálezy z neskorej doby bronzovej v rybníku. AVANS 2004, 2006, 29, 30. J. Bátora: počiatky pochovávania pod mohylami v strednej dobe bronzovej v oblasti stredného Dunaja. in: H. Taras (red.): Zmierzch kompleksu trzciniecko-komarowskiego. lublin 2006, 159–171. J. Bátora: praveké a včasnohistorické osídlenie červeného Hrádku. in: p. Keresteš (zost.): Červený Hrádok 1386 – 2006. Monografia dejín obce od najstarších čias po nedávnu súčasnosť. červený Hrádok 2006, 20–26. J. Bátora: Zur Kommunikation zwischen der Zentral­ und ost­europa am ende des Äneolithikums und in der Bronze­ zeit. in: M. gálik/T. Štefanovičová (eds.): Trade, Journeys, Inter- and Intracultural Communication in East and West (Up to 1250). papers presented at the international Workshop (Humboldt­Kolleg) Dolná Krupá, Slovak republic, June 2–6, 2004. Bratislava 2006, 41–57. J. Bátora/H. Baliová: neolitické a eneolitické sídlisko v Sazdiciach. AVANS 2004, 2006, 30. J. Bátora/K. rassmann: neolitické sídlisko v rybníku. AVANS 2004, 2006, 32, 33. J. Bátora/K. rassmann: Zisťovací výskum na sídlisku zo staršej doby bronzovej v rybníku. AVANS 2004, 2006, 31, 32. 2007 J. Bátora/M. pölhös: ojedinelý nález bronzového hrotu kopije z Tekovských lužian. AVANS 2005, 2007, 25, 26. J. Bátora/K. rassmann: nález železného nožíka v objekte zo záveru doby bronzovej v rybníku. in: M. Salaš/K. Šabatová (ed.): Doba popelnicových polí a doba halštatská. příspěvky z iX. konference, Bučovice 3.–6. 10. 2006. Brno 2007, 35–51. 2008 J. Bátora: Komjatice v praveku a vo včasnej dobe dejinnej. in: Š. cifra/v. vrabcová (zost.): Komjatice 1256–2006. Komjatice 2008, 33–56. J. Bátora/B. eitel/f. falkenstein/K. rassmann: fidvár bei vráble – eine befestigte Zentralsiedlung der frühbronzezeit in der Slowakei. in: J. czebreszuk/S. Kadrow/J. Müller (eds.): Defensive Structures from Central Europe to the Aegean in the 3rd and 2nd millennia BC. poznań – Bonn 2008, 97–107. J. Bátora/K. rassmann: Die ausgrabungen auf der befestigten Siedlung nad Hronom bei rybník, Kr. levice (Südwest­ slowakei). in: J. czebreszuk/S. Kadrow/J. Müller (eds.): Defensive Structures from Central Europe to the Aegean in the 3rd and 2nd millennia BC. poznań – Bonn 2008, 85–95. J. Bátora/M. vizdal/J. vladár: nález bronzovej sekerky v Hnojnom. AVANS 2006, 2008, 24, 25. f. falkenstein/J. Bátora/B. eitel/K. rassmann: fidvár bei vráble – archäologische prospektionen auf einer befestigten Zentralsiedlung der frühbronzezeit in der Slowakei. Mitteilungen der Berliner Gesellschaft für Anthropologie, Ethnologie und Urgeschichte 29, 2008, 39–50. 2009 J. Bátora: Hroby s dýkami na pohrebisku zo staršej doby bronzovej v ludaniciach­Mýtnej novej vsi. Slovenská archeológia 57, 2009, 221–260. J. Bátora: Metallurgy and early Bronze age fortified Settlements in Slovakia. Slovenská archeológia 57, 2009, 195–219. J. Bátora: praveké a včasnohistorické osídlenie v oblasti Slovenskej brány (príspevok k vývoju štruktúry osídlenia). Musaica 26, 2009, 135–173. J. Bátora/M. Ďurišová/f. Hříbal: nález bronzovej nádoby v Želiezovciach. AVANS 2007, 2009, 25. J. Bátora/B. eitel/f. falkenstein/K. rassmann: výsledky povrchovej prospekcie na lokalite fidvár pri vrábľoch. AVANS 2007, 2009, 25–27. 27 J. Bátora/B. eitel/S. Hecht/a. Koch/K. rassmann/g. Schukraft/K. Winkelmann: fidvár bei vráble (Kr. nitra, Südwestslo­ wakei). Untersuchungen auf einem äneolithisch­frühbronzezeitlichen Siedlungshügel. Germania 87, 2009, 1–23. 2011 J. Bátora: Bestattungen unter Hügeln im gebiet der mittleren Donau seit dem ende des Äneolithikums bis zum Beginn der mittleren Bronzezeit. in: e. Borgna/S. Müller celka (eds.): Ancestral Landscapes. Burial Mounds in the Copper and Bronze Ages (Central and Eastern Europe – Balkans – Adriatic – Aegean, 4th–2nd millennium B. C.). lyon 2011, 87–96. J. Bátora: pochovávanie pod mohylami v oblasti stredného Dunaja v závere eneolitu a na počiatku doby bronzovej. in: H. Kowalewska­Marszałek/p. Włodarczak (red.): Kurhany i obrządek pogrzebowy w IV–II tysiącleciu p.n.e. Kraków – War­ szawa 2011, 163–170. J. Bátora: výsledky výskumu v Santovke. AVANS 2008, 2011, 33, 34. 2012 J. Bátora: praveké a včasnohistorické osídlenie Kozároviec a rybníka. in: J. Hamar/p. ivanič (ed.): Slovenská brána. Kultúrno-historický zemepis obcí Kozárovce a Rybník. Bratislava 2012, 24–30. J. Bátora/a. Behrens/J. gresky/M. ivanova/K. rassmann/p. Tóth/K. Winkelmann: The rise and Decline of the early Bronze age Settlement fidvár near vráble, Slovakia. in: J. Kneisel/W. Kirleis/M. Dal corso/n. Taylor/ v. Tiedtke (eds.): Collapse or Continuity? Environment and Development of Bronze Age Human Landscapes. Upa 205. Bonn 2012, 111–129. J. Bátora/M. Schultz: ein beachtenswertes frühbronzezeitliches grab aus ludanice, ortsteil Mýtna nová ves (SW Slo­ wakei). in: r. Kujovský/v. Mitáš (ed.): Václav Furmánek a doba bronzová. Zborník k sedemdesiatym narodeninám. archaeo­ logica Slovaca Monographiae. communicationes 13. nitra 2012, 43–50. 2013 J. Bátora: archeologický výskum v Santovke. AVANS 2009, 2013, 23, 24. J. Bátora: eponymné nálezisko maďarovskej kultúry. in: l. lenovský/r. Zima (zost.): Santovka v obrazoch. Santovka 2013, 8–11. J. Bátora: Metal founders’ graves at the end of aeneolithic and in the early Bronze age in central and eastern europe. in: M. Bartelheim/J. peška/J. Turek (eds.): From Copper to Bronze. Cultural and Social Transformations at the Turn of the 3rd/2nd Millennia B.C. in Central Europe. Beiträge zur Ur­ und frühgeschichte Mitteleuropas 74. langenweissbach 2013, 25–34. J. Bátora: praveké a včasnohistorické osídlenie Bánova. in: J. Bátovská (zost.): Bánov. Monografia obce. Bánov 2013, 22–29. J. Bátora: praveké a včasnohistorické osídlenie Bohuníc. in: J. Bátovská (zost.): Bohunice. Monografia obce. Bohunice 2013, 16–19. J. Bátora: The settlement structure problem and the end of fortified settlements from the final period of early Bronze age in Slovakia. in: H. Meller/f. Bertemes/H.­r. Bork/r. risch (Hrsg.): 1600 – Kultureller Umbruch im Schatten des Thera-Ausbruchs? 4. Mitteldeutscher archäologentag vom 14. bis 16. oktober 2011 in Halle (Saale). Halle 2013, 373–386. J. Bátora/f. lüth/K. rassmann/K. Winkelmann: výsledky archeologického výskumu a prieskumu vo vrábľoch. AVANS 2009, 2013, 25, 26. J. Bátora/K. rassmann: výskum osady zo staršej doby bronzovej v rybníku. AVANS 2009, 2013, 26, 27. J. Bátora/p. Tóth: archeologický výskum na fidvári vo vrábľoch. in: v. gažová/B. Benczeová/M. Benedik/M. plichto­ vá/l. Šalingová Holubcová (zost.): Teória a prax vo vedách o spoločnosti a kultúre. Zborník z konferencie doktorandov. Bratislava 2013, 31–40. r. K. gauss/J. Bátora/e. nowaczinski/K. rassmann/g. Schukraft: The early Bronze age settlement of fidvár, vráble (Slovakia). reconstructing prehistoric settlement patterns using portable Xrf. Journal of Archaeological Science 40, 2013, 2942–2960. 2014 J. Bátora: Herstellung von perlen aus Knochen, geweih und perlmutt in den Kulturen des frühbronzezeitlichen karpa­ tenvorländischen epischnurkeramischen Kulturkomplexes. Musaica 28, 2014, 5–13. J. Bátora: nové poznatky o opevnených sídliskách zo staršej doby bronzovej na Slovensku. Almanach Nitra 2013. nitra 2014, 206–216. J. Bátora: praveké a včasnohistorické osídlenie. in: p. Keresteš/Š. Drahošová (zost.): Dejiny obce Telince. Telince 2014, 23–26. J. Bátora: praveké a včasnohistorické osídlenie Devičian. in: J. Bátovská (zost.): Devičany. Monografia obce. Devičany 2014, 26–29. J. Bátora: praveké a včasnohistorické osídlenie Starého Hrádku. in: J. Bátovská (zost.): Starý Hrádok v plynutí času. Starý Hrádok 2014, 14–18. 28 J. Bátora: praveké a včasnohistorické osídlenie Starého Tekova. in: J. Bátovská/B. Kinčok (zost.): Starý Tekov. Monografia obce. Starý Tekov 2014, 25–35. J. Bátora/p. Tóth: Settlement Strategies in the early Bronze age in South­Western Slovakia. in: T. l. Kienlin/p. valde­ ­nowak/M. Korczyńska/K. cappenberg/J. ociepka (eds.): Settlement, Communication and Exchange around the Western Carpathians. international Workshop Held at the institute of archaeology, Jagiellonian University. Kraków, 27–28 october 2012. oxford 2014, 325–340. M. furholt/J. Bátora/i. cheben/H. Kroll/K. rassmann/p. Tóth: vráble­veľké lehemby. eine Siedlungsgruppe der linear­ keramik in der Südwestslowakei. vorbericht über die Untersuchungen der Jahre 2010 und 2012 und Deutungsansätze. Slovenská archeológia 62, 2014, 227–266. 2015 J. Bátora: archeologický výskum v Santovke v roku 2010. AVANS 2010, 2015, 24, 25. J. Bátora: continuity and „cross“ contamination: a Socio­economic characterization of early Bronze age cemetery Traditions in Southwest Slovakia. in: p. Suchowska­Ducke/S. reiter/H. vandkilde (eds.): Forging Identities. The Mobility of Culture in Bronze Age Europe. report from a Marie curie project 2009–2012 with concluding conference at aarhus University, Moesgaard 2012. Bar iS 1/2771. oxford 2015, 41–46. J. Bátora: nález bronzového náramku v ondrejovciach. AVANS 2010, 2015, 22, 23. J. Bátora: nález železných predmetov v Santovke. AVANS 2010, 2015, 25, 26. J. Bátora: výskum osady zo staršej doby bronzovej v rybníku. AVANS 2010, 2015, 23, 24. J. Bátora/c.­M. Hüssen/r. Ölvecky/J. rajtár/K. rasmann/p. Tóth/K. Winkelmann: výsledky archeologického výskumu a prieskumu vo vrábľoch. AVANS 2010, 2015, 26–30. J. Bátora/Z. litviaková/J. vladár: analýza vybraných hrobových celkov z pohrebiska nitrianskej kultúry nitra­čermáň. in: J. Bátora/p. Tóth (ed.): Keď bronz vystriedal meď. Zborník príspevkov z XXiii. medzinárodného sympózia „Staršia doba bronzová v čechách, na Morave a na Slovensku“, levice 8.–11. októbra 2013. Bratislava – nitra 2015, 273–284. J. Bátora/p. Tóth: vráble „fidvár“ – archeologické nálezisko európskeho významu. in: J. valach (zost.): Vráble – príspevky k histórii mesta. vráble 2015, 3–33. J. Bátora/p. Tóth/M. Bača: výskumy opevnených sídlisk zo staršej doby bronzovej vo východnej časti podunajskej nížiny. in: J. Bátora/p. Tóth (ed.): Keď bronz vystriedal meď. Zborník príspevkov z XXiii. medzinárodného sympózia „Staršia doba bronzová v čechách, na Morave a na Slovensku“, levice 8.–11. októbra 2013. Bratislava – nitra 2015, 139–155. J. Bátora/p. Tóth/K. rassmann: centrálne sídlisko zo staršej doby bronzovej vo vrábľoch. in: J. Bátora/p. Tóth (ed.): Keď bronz vystriedal meď. Zborník príspevkov z XXiii. medzinárodného sympózia „Staršia doba bronzová v čechách, na Morave a na Slovensku“, levice 8.–11. októbra 2013. Bratislava – nitra 2015, 123–138. e. nowaczinski/g. Schukraft/K. rassmann/S. reiter/n. Müller­Scheeßel/S. Hecht/B. eitel/o. Bubenzer/J. Bátora: a Mul­ tidimensional research Strategy for the evaluation of Settlement pits: 3D electrical resistivity Tomography, Mag­ netic prospection and Soil chemistry. Archaeological Prospection 22/4, 2015, 233–253. 2016 J. Bátora: The question of the presence of the yamnaya and catacomb culture in the area of the Middle Danube and north carpathians. in: a. Zanoci/e. Kaiser/M. Kashuba/e. izbitser/M. Băţ (Hrsg.): Mensch, Kultur und Gesellschaft von der Kupferzeit bis zur frühen Eisenzeit im Nördlichen Eurasien. Beiträge zu Ehren zum 60. Geburtstag von Eugen Sava. Tyra­ getia international 1. chişinău 2016, 103–115. J. Bátora/M. Bača: Štvrtá výskumná sezóna na eponymnej lokalite maďarovskej kultúry v Santovke. AVANS 2011, 2016, 24, 25. J. Bátora/D. Modarressi­Tehrani/K. rassmann/p. Tóth: výsledky ďalšej etapy archeologického výskumu vo vrábľoch. AVANS 2011, 2016, 27, 28. J. Bátora/K. rassmann/p. Tóth: výskum osady zo staršej doby bronzovej v rybníku. AVANS 2011, 2016, 25–27. J. Bátora/p. Tóth: Súčasný stav poznania kultúry zvoncových pohárov na juhozápadnom Slovensku. Musaica archaeologica 1, 2016, 129–154. n. Müller­Scheeßel/J. Bátora/S. reiter/K. radloff/p. Tóth: prospetion results in the Žitava valley. Študijné zvesti AÚ SAV 60, 2016, 79–96. 2017 J. Bátora: opevnené sídliská zo staršej doby bronzovej na Slovensku. in: D. Dvořáková a kol.: Stredoveké hrady na Slovensku: život, kultúra, spoločnosť. Bratislava 2017, 19–26. J. Bátora/M. Bača/p. Tóth: výskum opevneného sídliska zo staršej doby bronzovej v Santovke. AVANS 2012, 2017, 15–17. J. Bátora/M. furhort/K. rassmann/p. Tóth: výskum ohradeného sídliska z mladšej doby kamennej vo vrábľoch. AVANS 2012, 2017, 17–19. 29 J. Bátora/T. Stöllner/M. cheben: výskum dvoch banských diel na medenú rudu v ponikoch. AVANS 2012, 2017, 22, 23. J. Bátora/p. Tóth: výskum opevneného sídliska zo staršej doby bronzovej v rybníku. AVANS 2012, 2017, 19–21. J. Bátora/p. Tóth/K. rassmann/n. Müller­Scheeßel: vráble­fidvár – centrálne sídlisko európskeho významu. osídle­ nie zo staršej doby bronzovej. in: Sedem decénií Petra Romsauera. Studia Historica nitriensia 21. Supplementum – mimoriadne číslo časopisu venované životnému jubileu prof. petra romsauera, 2017, 19–33. J. garner/D. Modarressi­Tehrani/J. Bátora: Bergauf – Bergab – Die Suche nach dem bronzezeitlichen Bergbau. Acta rerum naturalium 21, 2017, 209–230. K. rassmann/S. reiter/J. Bátora/n. Müller­Scheeßel: The vráble toolbox: a multidisciplinary investigation of settlement change. in: B. Heeb/a. Szentmiklosi/r. Krause/M. Wemhoff (eds.): Fortifications: The Rise and Fall of Defended Sites in Late Bronze and Early Iron Age of Sounth-East Europe. international conference in Timoşoara, romania from november 11th to 13th, 2015. Berliner Beiträge zur vor­ und frühgeschichte 21. Berlin 2017, 79–90. 2018 J. Bátora: anton Točík a výskum opevnených sídlisk zo staršej doby bronzovej na Slovensku in: J. Bátora/r. Kujovský/ M. ruttkay/J. vladár (ed.): Anton Točík – legenda slovenskej archeológie. archaeologica Slovaca Monographiae. commu­ nicationes 20. nitra 2018, 27–35. J. Bátora: creative elaboration in clay in the early Bronze age in the carpathian region. in: J. Sofaer (ed.): Considering Creativity. Creativity, Knowledge and Practice in Bronze Age Europe. oxford 2018, 151–160. J. Bátora: najstaršie praveké a včasnohistorické osídlenie. in: p. Keresteš (zost.): Lehota. Monografia obce. nitra 2018, 21–25. J. Bátora/K. rassmann/p. Tóth: výskum opevneného sídliska zo staršej doby bronzovej vo vrábľoch. AVANS 2013, 2018, 16–19. J. Bátora/p. Tóth: výskum opevneného sídliska zo staršej doby bronzovej v rybníku. AVANS 2013, 2018, 14–16. K. rassmann/J. Bátora/n. Müller­Scheessel/S. reiter/M. ivanova/a. Behrens/K. radloff/M. Bača: Tracing Taphonomic processes. Multiple layer analysis of ceramic Distribution from Surface collection and excavation at the early Bronze age Settlement of vráble­fidvár. Slovenská archeológia 66, 2018, 219–234. a. Šolcová/l. petr/p. Hájková/J. petřík/p. Tóth/J. rohovec/J. Bátora/M. Horsák: early and middle Holocene ecosystem changes at the Western carpathian/pannonian border driven by climate and neolithic impact. Boreas 47, 2018, 897–909. 2019 J. Bátora: Settlements and settlement structures during the early Bronze age in Slovakia. in: H. Meller/S. friederich/ M. Küßner/H. Stäuble/r. risch (Hrsg.): Siedlungsarchäologie des Endneolithikums und der frühen Bronzezeit = Late Neolithic and Early Bronze Age Settlement Archaeology. 11. Mitteldeutscher archäologentag vom 18. bis 20. oktober 2018 in Halle (Saale). Tagungen des landesmuseums für vorgeschichte Halle 20. Halle 2019, 823–850. J. Bátora/M. Bača: Siedma sezóna výskumu opevneného sídliska zo staršej doby bronzovej v Santovke. AVANS 2014, 2019, 15. J. Bátora/D. Drozd: Bojisko pri veľkých vozokanoch – poznatky a perspektívy ďalšieho výskumu. Archaeologia historica 44, 2019, 677–697. J. Bátora/M. nováková: nález bronzovej ihlice v Hronských Kosihách. AVANS 2014, 2019, 16. J. Bátora/K. rassmann: výsledky archeologického výskumu vo vrábľoch. AVANS 2014, 2019, 16, 17. J. Bátora/M. Schultz: pokračovanie výskumu na pohrebisku zo staršej doby bronzovej v ludaniciach­Mýtnej novej vsi. AVANS 2014, 2019, 17, 18. J. Bátora/p. Tóth: výskum opevneného sídliska zo staršej doby bronzovej v rybníku. AVANS 2014, 2019, 18, 19. l. Kaňáková/J. Bátora/v. nosek: Use­wear and ballistic analyses of arrowheads from the burial ground of the nitra culture in ludanice­Mýtna nová ves. Journal of Archaeological Science 23, 2019, 25–35. 2020 J. Bátora: výskum opevnených sídlisk zo staršej doby bronzovej na Slovensku od druhej polovice 19. storočia do roku 1970. in: M. neumann/J. Mellnerová Šuteková (ed.): Dejiny archeológie. Archeológia v Československu v rokoch 1918–1948. Bratislava 2020, 556–591. J. Bátora/M. Bača: pozoruhodná antropomorfná plastika zo sídliska čakanskej kultúry v ludaniciach, časť Mýtna nová ves. in: v. Mitáš/o. ožďáni (ed.): Doba popolnicových polí a doba halštatská. Zborník príspevkov z Xv. medzinárodnej konferencie Doba popolnicových polí a doba halštatská, Smolenice 15.–19. október 2018. archaeologica Slovaca Mo­ nographiae. communicationes 25. nitra 2020, 21–33. 30 J. Jakab/J. Bátora: Hip luxation and its manifestations on a pelvis of a man from the early Bronze age from ludanice­ ­Mýtna nová ves. Študijné zvesti AÚ SAV 67/2, 2020, 207–216. l. Kaňáková/J. Bátora/v. nosek: Use­wear and ballistic analyses of arrowheads from the burial ground of nitra culture in Holešov­Zdražilovska, Moravia. Journal of Archaeological Science 29, 2020, 1–13. n. Müller­Scheeßel/J. Bátora/J. gresky/S. reiter/K. Stucky/K. rassmann: in search of the modus operandi. reopenings of early Bronze age burials at fidvár near vráble, southwest Slovakia. in: e. aspöck/a. Klevnäs/n. Müller­Scheeßel (eds.): Grave Disturbances. The Archaeology of Post-depositional Interactions with the Dead. Studies in funerary archaeo­ logy 14. oxford 2020, 189–205. K. Scheelen­nováček/J. nováček/J. Bátora/H. Kierdorf/M. Schultz: analyse und interpretation von Schädelverletzungen bei frühbronzezeitlichen Bestattungen vom slowakischen fundplatz ludanice­Mýtna nová ves. in: p. Morgenstern (Hrsg.): Beiträge zur Archäozoologie und Prähistorischen Anthropologie. Band XII. langenweißbach 2020, 13–26. enc y K lopeDic Ké H eSl á 1985 J. Bátora: Jelšovce. in: B. novotný a kol.: Encyklopédia archeológie. Bratislava 1985, 380, 381. J. Bátora: Zvolenská skupina. in: B. novotný a kol.: Encyklopédia archeológie. Bratislava 1985, 1010. 2010 J. Bátora: chlopicko­veselská kultúra. in: Encyclopaedia Beliana. Slovenská všeobecná encyklopédia 6. His – Im. Bratislava 2010, 512. Bibliografia Jozefa Bátoru obsahuje i celý rad recenzií, správ, medailónov a popularizačných článkov, tie však v tejto bibliografii neuvádzame. Zostavila Erika Makarová V ÝSK U M Y V RY BN ÍK U, SA N TOV K E , ŠA H ÁC H A V R ÁBĽOC H V R E F LE X I I IC H ÚČA ST N ÍKOV D O M I N I K D R O Z D – M A R T I N N E U M A N N – T O M ÁŠ P I ŠÚT H Veľká väčšina príspevkov publikovaných na stránkach jubilejných zborníkov zvykne k pocte jubilanta prezentovať najnovšie výsledky vlastného archeologického bádania, ktorých jedinou spojovacou líniou so samotným jubilantom býva často len ich odborný záber. V žiadnom prípade však nechceme degradovať hodnotu týchto príspevkov či úprimnú vôľu ich autorov uctiť si ich adresáta. My sme sa však rozhodli ísť inou cestou. Keďže všetci traja autori začínali svoju profesionálnu „kariéru“ archeológov na výskumoch profesora J. Bátoru, rozhodli sme sa uctiť si ho spomienkami na ne (obr. 1). Ako je mnohým členom (nielen) slovenskej archeologickej obce dobre známe, profesor Bátora patrí k veľmi agilným archeológom. Táto jeho vlastnosť sa v plnej miere prejavovala aj na jeho výskumných terénnych aktivitách, ktoré realizoval ako zamestnanec bratislavskej Katedry archeológie. Práve tu sa naše cesty pretli. Ako mladí študenti sme sa museli zúčastňovať počas letných mesiacov na povinnej odbornej praxi, ktorá sa realizovala v teréne. Keďže profesor väčšinou ako jediný na katedre ponúkal účasť na jeho vlastných výskumoch, mnohí študenti naprieč všetkými ročníkmi prešli jeho terénnou školou. To bol napokon prípad aj nás, autorov, v tom čase ešte len mladých a začínajúcich študentov. Počas nášho štúdia viedol profesor súčasne niekoľko terénnych výskumov. Všetky sa nachádzali na Pohroní a Poiplí. Pravdepodobne to nebola náhoda. Profesor vedel, že táto oblasť nepatrí medzi archeologicky veľmi príťažlivé oblasti, takže zrak mnohých slovenských archeológov sa od nej odvracal. V skutočnosti však skrývala netušené poklady, na ktoré upozorňoval už Š. Janšák vo svojom diele Staré osídlenie Slovenska. Dolný Hron a Ipeľ v praveku (1938). Otvárala sa tu tak cesta na odkrývanie senzačných objavov, ktoré dovtedy ležali mimo hlavného prúdu archeologického záujmu. Túto výhodu vedel profesor naplno využiť. Ťažisko záujmu výskumných aktivít profesora ležalo na troch, neskôr štyroch archeologických lokalitách. V chronologickom poradí to boli Rybník, Obr. 1. Profesor J. Bátora na pomedzí Slovenskej a Maďarskej republiky (rok 2015). 32 Obr. 2. Stan nad archeologickou sondou vo Vrábľoch (rok 2012). Santovka, Vráble a ako posledné Šahy. Autori tohto textu mali tú česť zúčastniť sa buď osobitne, alebo spoločne na výskumoch všetkých spomínaných lokalít. Úprimne musíme priznať, že každý z nich v nás zanechal hlbokú stopu – nielen vďaka historickému významu konkrétnej lokality, množstvu nadobudnutých informácií a praktických skúseností, no i vďaka stretnutiam s výnimočnými ľuďmi, ktorí, hoci sa nepodieľali priamo na odborných prácach v teréne, sa výrazne zaslúžili o vytvorenie špecifickej „výskumnej“ atmosféry. Jednou z takýchto osobností v Rybníku bol pán Marián Bačík, vášnivý zberateľ starožitností. Počas výskumu plnil úlohu akejsi „miestnej spojky“. Nielenže spočiatku poskytoval svoj dom archeológom na ubytovanie, ale jeho záhrada slúžila ako výskumná základňa, na ktorej skupiny študentov každoročne trávili dlhé hodiny čistením nálezov a spracovaním dokumentácie. A hoci sa ubytovanie v posledných sezónach výskumu presunulo do iného domu, záhrada pána Bačíka stále plnila funkciu výskumnej základne, kde sme každé ráno pred výstupom na lokalitu naložili uskladnené náradie a poobede sme ho zase spolu s nálezmi vyložili. Pán Bačík nám okrem toho pomáhal s riešením najrozličnejších problémov – od zabezpečovania obedov až po opravu auta. Mnohí účastníci výskumu si tiež isto spomenú aj na situáciu, keď tradičný výskumný deň bol prerušený zabíjačkou, ktorú robil pán Bačík spolu so svojím synom. To ale prinieslo svoje výhody až neskôr, spravidla v posledné týždne výskumu, kedy sa konalo akési rozlúčkové posedenie pri guláši. Podobne ako v Rybníku, aj v Santovke sprevádzala výskum jedna výrazná osobnosť. Bol ňou pán Juraj Lauko, ktorý býval v bezprostrednom susedstve archeologickej lokality. Prvé terénne aktivity v Santovke, realizované na okraji zarastenej travertínovej kopy, sa dokonca konali priamo na jeho pozemku. Aj vďaka tomu zvykol častokrát zavítať medzi nás študentov. Každodenne nás navštevoval pešo alebo na svojom skútri a nikdy nezabudol priniesť aj nejakú dobrotu – raz nanuky, inokedy broskyne z vlastnej záhrady. Niekedy nám študentom dával aj peniaze na zmrzlinu. Chvályhodné bolo i to, že každý rok nám zafinancoval časť obedov v miestnom starobinci. Zvyšok sme si, samozrejme, museli 33 doplatiť sami. Nezabudnuteľné však boli „párty“, ktoré pán Lauko organizoval väčšinou posledný týždeň výskumu. Vo svojej priestrannej garáži vedel pripraviť naozaj opulentné hody – stoly sa prehýbali pod šalátmi, nátierkami, no najmä nezabudnuteľným tatarákom. Počas pracovného týždňa nám bolo vďaka štedrosti pána Lauka umožnené navštevovať aj miestne kúpalisko. Medzi verejnosťou je známe nielen svojimi prospešnými vplyvmi na zdravie, ale aj typickou a nezameniteľnou „vôňou“, ktorá sprevádzala naše kroky každé ráno počas cesty na lokalitu. Po celodennej práci pod horúcimi slnečnými lúčmi bolo schladenie v bazéne vždy vítaným spestrením dňa. Špecifický kolorit výskumu dotvárala aj miestna pizzéria s multifunkčnou pani vedúcou, ktorá zastupovala funkciu kuchárky, čašníčky a rozvozu v jednom. Tento fakt sa zákonite odrazil na celkovej rýchlosti obsluhy, kedy si v pizzérii človek v tom najhoršom prípade (tzn. s veľkým počtom hostí) odsedel aj dve hodiny. Treba však spravodlivo dodať, že čakanie sa vždy vyplatilo, keďže výsledné jedlo určite patrilo k nadpriemeru. Vďaka viacročnému pôsobeniu na rovnakých miestach si na nás archeológov začali ľudia zvykať. Nebolo to len v santovskom starobinci, kde sme sa pri príchode a odchode z obeda s časťou miestnej klientely familiárne zdravili „Jó napot“ a „Viszlát“. V Rybníku nás miestni obyvatelia pravidelne zastavovali a pýtali sa, čo sme našli. Či už to bolo počas nakupovania v obchode, prechádzok po dedine alebo večerných posedení v miestnych pohostinstvách. Nie zriedkavé boli návštevy záujemcov aj priamo na lokalite. Zvedavci museli absolvovať ľahšiu túru cez rybnícke kopce, lesy a vinice. Odmenou za snahu im okrem pohľadu na archeológov v akcii bol aj jedinečný výhľad na Hron a Slovenskú bránu. Veľmi podobné to bolo aj vo Vrábľoch, kde sme boli dlhé roky ubytovaní v penzióne v centre mesta (obr. 2). Majiteľ penziónu nás už po pár sezónach „poznal“ a vedel nám spraviť „dobrú cenu“. Vďaka jeho ústretovosti sme dostali k dispozícii aj voľné (prevádzkové) miestnosti penziónu, kam sa nasťahovala naša výskumná základňa, tzv. „office“. Výhodou bolo, že v prízemí penziónu bol bar, kam sa dalo po celodennej práci zájsť na pivo. Obr. 3. Výskumný tím spoločne s rodinou Gerhátovcov z Ludaníc-Mýtnej Novej Vsi (rok 2014). 34 Obr. 4. Záverečná komisia na výskume v Šahách (rok 2018). Dobré vzťahy sa podarilo vybudovať aj v miestnej reštaurácii, kam sme chodievali každý deň večerať. Obsluha nás tu už po prvej sezóne poznala (a rovnako aj my ju). Niet divu – vyše 20-členná skupina slovenských a nemeckých archeológov reštaurácii každý večer prinášala peknú sumu. Niekedy sa však vyskytli i zábavné momenty, najmä keď mal pán čašník z hlavy spočítať celkový účet na jeden stôl. Vtedy sa zahľadel na strop miestnosti a v tichosti začal spočítavať jednotlivé položky – vďaka tomu si od nás vyslúžil prezývku „hvezdár“. Až poslednú výskumnú sezónu sme museli za večeru platiť každý zvlášť a pri pokladni – nebolo to však nadobudnutou skúsenosťou, no zmenou obsluhy. Aj vďaka týmto zábavným momentom sme si túto reštauráciu obľúbili a zostali sme jej verní po celé roky výskumu vo Vrábľoch. Občas nás však vedela prekvapiť. Večera totiž z času na čas pozostávala nielen z polievky a druhého, hlavného chodu, no i z výdatného dezertu. Ten býval pre nás už poslednou kvapkou k naozaj bohatej porcii hlavného jedla. Väčšinou to bývala zmrzlina, ovocie, palacinky či nejaký koláč. Po takejto kaloricky nabitej večeri sa už naozaj nedalo robiť nič iné, len odpočívať. Podobná domácka atmosféra vládla aj na pomerne krátkom 2-týždňovom výskume v Ludaniciach-Mýtnej Novej Vsi, kde profesor ešte v 80. rokoch realizoval rozsiahly výskum pohrebiska nitrianskej kultúry. Počas neho nadviazal dobré kontakty s rodinou Gerhátovcov, ktoré pretrvali až do roku 2013, kedy sa tam opäť po dlhej prestávke konala ďalšia sezóna výskumu (obr. 3). Z „plodov“ výborných konexií profitovali na výskume všetci zúčastnení – domáca pani nám každú chvíľu pripravovala drobné pohostenia – koláče, keksy, sušienky a najmä čaj. Intenzita prestávok bola taká veľká, že sa nám mnohým zdalo, že trávime viac času občerstvovaním v záhradnom altánku než prácou v „hroboch“. Aj to však patrilo ku koloritu tohto výskumu. Podporovateľov výskumných aktivít našiel profesor aj vo Vrábľoch, a to konkrétne v miestnom občianskom združení a osobe primátora mesta. Aj vďaka tomu sme mohli každoročne organizovať s nemeckými kolegami opekačky v mestskom parku pri Žitave, ktoré často trvali do neskorých nočných hodín. Aj napriek statusu najmladšieho súrodenca, výskum v Šahách rozhodne nezaostával za očakávaniami, ktoré v mnohých oblastiach výrazne prekročil (obr. 4). Od svojich skromnejších začiatkov až k výroku nemenovaného účastníka, že „je to prvý výskum, na ktorom som pribral“, prešiel výskum v Šahách dlhú cestu, počas ktorej sa na ňom vystriedalo niekoľko zanietených mladých archeológov túžiacich odkryť všetky tajomstvá polohy 35 Na Vŕšku. Výskum sa vyznačoval najmä uvoľnenou atmosférou, ktorá prospievala utužovaniu starých a nadväzovaniu nových priateľstiev so slovenskými, ale aj anglickými študentmi, ktorí sa na výskume spolupodieľali od roku 2017. Práca šla vždy od ruky, čomu s istotou napomáhala aj povaha zúčastnených, ktorej humor nebol nikdy cudzí. Pokojné vody letnej pohody nenarušili ani občasné nálezy aktívnej munície z druhej svetovej vojny, ktorá pod zemou čakala na jemné zakopnutie šťastného nálezcu. Obľúbenými sa stali aj každodenné obedové prestávky, kedy celá expedícia pocítila okrem dobre známeho hladu po vedomostiach aj hlad fyzický a zamierila do blízkeho supermarketu. Samozrejme, nezostala nič dlžná svojej dobrodružnej náture a s horlivým záujmom objavovala nové trendy v pekárskej výrobe. Zrejme najťažšou skúškou sa nakoniec ukázal návrat na slnkom zaliate pozície po kalorickom obede. Po skončení pracovnej doby boli pravidelne organizované neformálne balkónové konferencie, kde sa väčšinou na malom kúsku tieňa a s chmeľovou limonádou v ruke preberali taktické pokyny k momentálnej terénnej situácii na lokalite. Ak sa nebodaj vyčerpali všetky odborné témy, na rad sa dostali závažné životné a filozofické otázky týkajúce sa napríklad večerného menu v reštaurácii alebo v prípade roku 2018 aj futbalových zápasov práve prebiehajúcich Majstrovstiev sveta. Dôležitou súčasťou nášho pobytu v Šahách, ktorý sa nám už zrejme doživotne zapísal do sŕdc, bola večera v neďalekej reštaurácii. Tu si prišli na svoje najmä gurmáni, ktorí pochopiteľne nemohli neoceniť miestne špeciality, medzi ktorými sa právom vynímala tzv. „kečupová pizza“ prípadne miestny endemit – „vodičková pizza“, ktorej obsah sa nadnášal na zvýšenej hladine bližšie neurčenej kvapaliny. Aj tieto situácie priniesli ďalšie vtipné postrehy od prítomných, z ktorých je však iba málo čo publikovateľné. Po skončení pracovnej doby bol vyhlásený voľný program, čo vo väčšine prípadov znamenalo posedenie na balkóne a veľmi decentné konzumovanie pivných zásob, ktoré zaberali asi 90 % chladničky. Internát, ktorý sme obývali, poskytoval širokú škálu trávenia voľného času. Večery boli niekedy vyplnené organizáciou stolnotenisových zápasov alebo Obr. 5. Prechod cez vyše meter vysoký porast žihľavy pod hradom Čabraď (rok 2019). 36 sledovaním televízie. Ak náhodou niekoho omrzelo pozerať televíziu v spoločenskej miestnosti, mohol si presadnúť do malej miestnosti pri balkóne, kde sa mohol pohodlne usadiť a zapnúť si televízor tam. Ďalšou alternatívou bolo zahrať si karty či len tak viesť nekonečné spoločensko-vedné debaty, ktoré sa častokrát končili v neskorých nočných hodinách. Z tohto pohľadu je preto pochopiteľné, že výskumný týždeň strávený v takejto domácej atmosfére prebehol veľmi rýchlo. Prichádzajúcu nostalgiu sme sa každý piatok snažili vyrovnávať langošmi alebo kebabom, no tým správnym liekom bol vždy len nedeľný návrat do svojho druhého domova v Šahách. Neodškriepiteľnou súčasťou výskumov v Šahách boli aj exkurzie organizované naším spolupracovníkom a archeológom miestneho Hontianskeho múzea – Tiborom Pálinkásom. Ako znalec miestneho kraja (na oboch stranách slovensko-maďarskej hranice) nám pravidelne vyberal zaujímavé miesta, ktoré sme spolu s anglickými kolegami navštevovali bezprostredne po ukončení prác v teréne alebo počas celodenných výletov k odľahlejším cieľom. Za nami vždy uháňali anglickí študenti na ich vernej, aj keď technicky mierne nespoľahlivej bielej dodávke. Prvýkrát vypovedala službu na návšteve Lišova, kde na veľké prekvapenie britských kolegov bolo múzeum afrického masiek, ktoré vlastnil istý Škót! Okrem bezproblémovo dostupných lokalít sme sa často vybrali aj do polôh dostupných len pešo. Kto očakával pohodovú prechádzku a prispôsobil tomu obuv a oblečenie, bol často zaskočený a prekvapený zo strmého terénu, metrového porastu žihľavy či iných nepríjemných prekvapení. Napriek tomu sme tieto prekážky vždy úspešne zdolávali a spoznávali tak zaujímavé miesta hontianskeho regiónu, ako napríklad Bernecebaráti, Vyškovce nad Ipľom či Veľké Túrovce. Dlhšie „tripy“ zahŕňali návštevy kolegov na paralelných výskumoch v okolí (Rybník a Santovka), exkurziu v Levickom múzeu, či pamätnú návštevu hradu Čabraď a Krupiny, mesta Andreja Sládkoviča, ktorého si v miestnom múzeu náležite pripomínajú (obr. 5). Nakoniec sme sa však vždy vrátili do nášho prechodného domova, kde sme si pred ďalším výskumným dňom ešte užili večer. Šahy nám viacerým prirástli k srdcu a stali sa pre nás alternatívnym letoviskom. Ako raz povedal už spomínaný Tibor Pálinkás – „vidieť Šahy a zomrieť.“ Opísané udalosti, ktoré uvádzame na tomto mieste, sú len malou kvapkou v mori zážitkov, ktoré sme si z výskumov profesora Bátoru odniesli. Iste nie sme jediní – počas dlhých rokov výskumu na jednotlivých lokalitách nimi prešli celé skupiny študentov, ktorí by vedeli mozaiku príhod a spomienok náležite doplniť. Veríme, že aj im sa obdobie letných terénnych praxí vpísalo hlboko do ich sŕdc. A za to ďakujeme aj nášmu jubilantovi. Ad multos annos! LI T ER AT ÚR A Janšák 1938 – Š. Janšák: Staré osídlenie Slovenska. Dolný Hron a Ipeľ v praveku. Spisy Historického odboru Matice slovenskej v Turčianskom sv. Martine 3. Martin 1938. Mgr. Dominik Drozd Archeologický ústav SAV Akademická 2 SK – 949 21 Nitra drozd10@uniba.sk Mgr. & Mgr. Martin Neumann, PhD. Katedra archeológie Filozofická fakulta UK v Bratislave Gondova 2 SK – 811 02 Bratislava martin.neumann@uniba.sk Mgr. Tomáš Pišúth Katedra archeológie Filozofická fakulta UK v Bratislave Gondova 2 SK – 811 02 Bratislava pisuth1@uniba.sk A d m u lt os A n nos – h istor ic ko -ja z y kov edn e Pavo l Ži g o S jubilujúcim pánom profesorom Jozefom Bátorom nás spája spoločný záujem – odhaľovanie tajomstiev minulých čias. To, čím sa naša práca líši, je skryté v rozdieloch medzi hmotnou a duchovnou kultúrou – na jednej strane materiálnymi artefaktmi, ktoré sú predmetom bádania archeológa, na druhej strane slovami a ich významami, zachovanými, ale aj zaniknutými, či so zatajenou motiváciou, ktorá je predmetom výskumu historika jazyka. v tomto pozdrave pri príležitosti okrúhleho výročia, milý jubilant, je veľká miera opatrnosti historika jazyka vstúpiť medzi archeológov. aj preto, že v jednom staršom slovníku sa uvádza, že synonymom prídavného mena opatrný je výraz batorný (Kálal/Kálal 1923, 18). Moje riadky preto v tejto chvíli rovnako opatrne zameriavam na hľadanie motivácie priezviska Bátora, ktoré sa v čase výskumu priezvisk na Slovensku vyskytovalo 370-krát v 69 lokalitách, najčastejšie v Prievidzi a jej okolí, menej v okolí Topoľčian či Nových Zámkov (konkrétne údaje pozri www.slovnik.juls.savba.sk). Čísla sú však len sprievodným kritériom, preto by som podstatnú časť tohto textu rád venoval pôvodu priezviska. Je všeobecne známe, že motivantom priezviska Bátora je prídavné meno bátor, ktoré nám je svojím neslovanským pôvodom známe najmä z územne blízkej maďarčiny. autori J. Berrár a S. Károly v Historickom slovníku maďarského jazyka (Berrár/ Károly szerk. 1984, 104) pripisujú tomuto slovu významy 1. „smelý“, „odvážny“, „chrabrý“; 2. „istý“, „nejaký“, „neurčitý“. významy „smelý“, „odvážny“, ale aj „srdnatý“ a na druhej strane významovej polarizácie aj „hrdinský“, „chrabrý“ pripisujú slovu bátor autori etymologického slovníka mansijčiny B. Munkácsi a B. Kálmán (Munkácsi/Kálmán Hrsg. 1986, 86), t. j. jazyka, ktorý je geneticky príbuzný maďarčine. Staré územné kontakty pôvodného uralského etnika s južnejšími areálmi boli príčinou, že sa podobe batyr vo význame „smelý“, „silný“, „udatný“ v slovanskej etymológii pripisuje turecký pôvod (Fasmer 1984, 135) a turecké výboje 16. stor. boli príčinou prieniku slova bátor do karpatskej až stredoeurópskej oblasti. Dokumentuje to aj podoba batyr vo význame „vedúci skupiny nádenníkov“ v nárečiach strednej volgy a podoba batrak vo význame „nádenník“ (Fasmer 1984, 134). Zaujímavý je aj významový posun slova bátor podľa etymologického slovníka maďarčiny, ktorý tomuto výrazu v karpatských zemepisných dimenziách napriek spomenutým významom „smelý“, „odvážny“, „chrabrý“ pripisuje významy „mierny“, „nežný“, „pokojný“ (Benkő Hrsg. 1993, 86). Z pôvodného prídavného mena bátor sú podľa Ľ. Králika (2015, 62) odvodené aj častice bárs, bár (vo význame „hoci“, „aj keby“). Zo slovenského nárečového prostredia (Ripka a kol. 1994, 101) – z oravskej lokality Chlebnice – je aj ojedinelý doklad na sloveso bátoriť vo význame „rozprávať zo sna“. Z predspisovného obdobia slovenčiny sú známe prípustkové vety so spojkami bátor, bátor si, bátor by. Podľa J. Stanislava (1973, 412) ide o spojky neskoršieho pôvodu, ktoré do nášho jazyka prenikli v časoch tureckých nájazdov a okrem nášho územia sa zachovali aj v srbčine, chorvátčine a slovinčine (prídavné meno batriv má v slovinčine význam „smelý“, „odvážny“). Najstarší doklad na spojku bátor („hoci“, „aj keby“) v súvetí s prípustkovým významom z nášho územia pochádza podľa J. Stanislava (1973, 412) z druhej polovice 16. storočia: to mi verte, že bator si mne Pan boch neda ani zdravy, že vele na kteryho pana statok trefim, že ho hnedky zastavim (Hronský Beňadik 1575), ďalšie – zriedkavé – príklady sú mladšieho dáta: ...lud po dedinach prestrašeny byvše bator ostatnu živnost ku pokrmeni takej strigy musia dat (1735), A tak jich na nejakovú recompensatiu svých verných služebníkov, bator by vicej mali utrovit, nejakovu horu ... dal sem (1718). Okrem spojky bátor sa v predspisovných archívnych prameňoch z nášho územia zachovali aj častice bár, bárs, ktoré majú svoj pôvod v maďarskej spojke bár (bar jest, bar neni pansky urbar (Bojnice 1754), bar vam aj neco prinde (Bánovce nad Bebravou 1826). v priezvisku jubilujúceho popredného slovenského archeológa pána profesora Jozefa Bátoru sú ako jedinečné príznaky vlastného mena – lebo na základe typických vlastností osôb vznikali ich pomenovania – zachované pôvodné významy smelý, odvážny, chrabrý, mierny, nežný, pokojný. Priezvisko vôbec nemusí byť svedectvom neslovenského či neslovanského pôvodu jeho nositeľa. Pôvodných predkov s týmito vlastnosťami mohli pomenovať príslušníci iných etník či nositelia iných jazykov svojím slovom aj napriek tomu, že ich nositeľom bol tunajší obyvateľ slovanského či slovenského pôvodu. Skutočná pravda sa však v takýchto prípadoch pre relatívny nedostatok písomných záznamov vlastných mien hľadá ťažko... 38 Milý jubilant, vzácny priateľ, pán profesor Bátora! S poďakovaním za všetky nové poznatky, priateľské vzťahy a vzácne rozhovory Ti okrem myšlienok o pôvode priezviska Bátora prajeme veľa zdravia, síl, porozumenia, potešenia a v duchu spomenutých motivačných prvkov prajeme ďalšie smelé, odvážne či chrabré objavy a zachovanie si vzácnych ľudských vlastností... li T ER aT ÚR a Benkő Hrsg. 1993 – l. Benkő Hrsg.: Etymologisches Wörterbuch des Ungarischen. Band 1. Budapest 1993. Berrár/Károly szerk. 1984 – J. Berrár/S. Károly szerk.: Régi magyar glosszárium. Szótárak, szójegyzékek és glosszák egyesített szótára. Budapest 1984. Fasmer 1984 – M. Fasmer: Etimologičeskij slovar russkogo jazyka. Moskva 1984. Kálal/Kálal 1923 – K. Kálal/M. Kálal: Slovník slovenský z literatúry aj nárečí. Banská Bystrica 1923. Králik 2015 – Ľ. Králik: Stručný etymologický slovník slovenčiny. Bratislava 2015. Munkácsi/Kálmán Hrsg. 1986 – B. Munkácsi/B. Kálmán Hrsg.: Wogulisches Wörterbuch. Budapest 1986. Ripka a kol. 1994 – i. Ripka a kol.: Slovník slovenských nárečí. Zväzok I. A–K. Bratislava 1994. Stanislav 1973 – J. Stanislav: Dejiny slovenského jazyka V. Syntax 2. Bratislava 1973. prof. PhDr. Pavol Žigo, CSc. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Sav Panská 26 SK – 811 01 Bratislava pavol.zigo53@gmail.com slovenská archeológia – supplementum 1 a. kozubová – e. makarová – m. neumann (ed.): ultra velum temporis. venované Jozefovi Bátorovi k 70. narodeninám. nitra 2020, 575–582. Doi: https://doi.org/10.31577/slovarch.2020.suppl.1.49 SÉH U L A J EJ PODOBY V H MOT N EJ K U LT ÚR E DOBY BRONZOV EJ D u Ša n va l e n t – pav o l J e l Ín e k Séhul and Her Representations in the Material Culture of the Bronze Age. the Bronze age solar cult of the carpathian Basin represents autochtonous central-european development with indo-european roots. it was centered on a deity perceived in anthropomorphic, probably feminine form. We stress the complementarity of archeology and indo-european comparative mythology in the pursuit to better understand its cult. We also argue that its potential approximation – the proto-indo-europan solar deity, in contrast to its middle-eastern counterparts, did not enter a subterranean underworld and was not associated with rebirth, but most likely with the desired destination in the afterlife, which may lead to different interpretations of some cult-related archeological finds. keywords: carpathian Basin, Bronze age, solar deity, anthropomorphic pendants, indo-european mythology. ÚvoD Pre dobu bronzovú, najmä jej mladšiu časť, je charakteristická solárna symbolika, obzvlášť solárna výzdoba prestížnych predmetov, ktorú bádatelia oprávnene dávajú do súvisu s uctievaním slnka (Green 1991, 33–60). Dominancia slnečných motívov v podobe rozetiek, svastík, koncentrických krúžkov a najvýraznejšie v zobrazeniach tzv. slnečných vozíkov a bárok viedla, a tu vidíme dôvod na opatrnosť, niektorých našich predchodcov (napr. Bouzek 1977; Paulík 1999; 2000; Podborský 2006; Švecová 2004 a i.) k záveru, že slnečné božstvo bolo najvyšším božstvom panteónu (napr. J. Paulík viackrát píše o slnečnom henoteizme) vo vtedajších náboženských systémoch. V pilotnom texte (Jelínek/Valent 2019) sme sa priklonili k záveru, že niektoré antropomorfné, ale aj iné ikonografie indikujú ženské atmosférické, v niektorých prípadoch slnečné božstvo, vzhľadom na postavenie v čase a priestore pravdepodobne blízke praindoeurópskemu (PIE) prototypu neskorších indoeurópskych božstiev slnka. V tomto texte sa sústredíme na identifikáciu potenciálnych antropomorfných zobrazení tohto božstva a na načrtnutie niektorých jeho dôležitých charakteristík. sln ko a ko a n t ropomor fné božst Vo Z porovnávacej mytológie vyplýva, že indoeurópske božstvá sa vnímali (aj) v ľudskej podobe už od najskorších čias (West 2007, 138). Vzácnosť či údajná absencia stredoeurópskych antropomorfných zobrazení božstiev v dobe bronzovej evokuje ich absenciu v ranom hinduizme (Kaliff 2007, 49) napriek skutočnosti, že v rigvédskej tradícii vy- stupujú božstvá aj v jednoznačne antropomorfnej podobe (Keith 1925, 58). Existujú početné príklady neantropomorfných symbolov reprezentujúcich antropomorfné božstvo. Antropomorfne vnímaná baltská slnečná bohyňa saule sa napríklad zobrazuje ako prstenec, kruh, koleso, rozeta a sedmokráska (Gimbutas 1963, 201) a chetitské rituálne formuly explicitne uvádzajú, že slnečné disky reprezentujú slnečnú bohyňu z Arinny (Haas 1994, 424). obdobnú interpretáciu symbolov slnka podporujú aj detailné paralely medzi symbolickými vyobrazeniami slnka v dobe bronzovej a indoeurópskymi tradíciami asociovanými s antropomorfnými božstvami (pozri nižšie). Uvedené skutočnosti oprávňujú interpretovať antropomorfné zobrazenia doby bronzovej ako zobrazenia božstiev a falzifikujú hypotézu, že absencia antropomorfných vyobrazení implikuje kult neantropomorfnej prírodnej sily. božstvá doby bronzovej boli každopádne najčastejšie zobrazované tak, ako ich ľudia videli, teda v podobe symbolov prírodných a astronomických javov (obr. 1). a n t ropomor fné s olár ne zoBr a zen i a v staršej dobe bronzovej v karpatskej kotline a v širšej stredodunajskej oblasti evidujeme antropomorfné zobrazenia. ide o plastiky alebo abstrahované postavy vyryté na keramike, vytepané do plechových ozdôb hlavy alebo odliate do podoby záveskov (podrobne Jelínek/Valent 2019). niektoré z nich majú rovnaké stvárnenie v kovovom prevedení alebo v keramike a objavujú sa vo viacerých súčasných či následných kultúrach. Považujeme ich za božstvá. Hovoríme preto o náboženských ikonografiách. k najstarším zobrazeniam spojeným so solárnou symbolikou patrí mušľovinový terčík z Podlešian, 576 DuŠa n vale n t – pavol J el Ín e k obr. 1. slnečné symboly doby bronzovej (podľa Kossack 1954, tab. 8: 15–17; 9: 4, 5) a ich prírodný vzor (foto F. tóth). ktorý bol súčasťou náhrdelníka z korálikov a zvieracích zubov (Buchvaldek a i. 1997, 191, obr. 19). žiaľ nie sú k nemu dostupné nálezové okolnosti, autori predpokladajú, že ide o hrobový nález. Priraďujú ho k neskoroeneolitickej kultúre so šnúrovou keramikou, kde sa podobné terčíky vyskytujú v ženských hroboch (Mandausová 2012). Bývajú však zdobené symbolom kruhu s krížom, resp. štvorspicového kolesa, ktoré sa interpretuje ako solárny symbol (Green 1991, 39–44). s najväčšou pravdepodobnosťou tak môžeme uvažovať, že postavička na náleze je tiež asociovaná so slnečnou symbolikou. Štvorspicové kolesá a ich zobrazenia sa v staršej dobe bronzovej objavujú na terčovitých ihliciach, bronzových záveskoch, samostatne vyrobené z hliny alebo v rytej výzdobe keramických nádob. Ich spojitosť so slnkom je možné odvodiť od optického javu, tzv. parhélia (Jelínek/Valent 2019, 60) a patria k najrozšírenejším solárnym symbolom v dobe bronzovej. Z chronologického hľadiska tak o predstave slnečného kolesa alebo voza môžeme uvažovať už v staršej dobe bronzovej. tzv. slnečná bárka sa ako solárny symbol objavuje od strednej doby bronzovej. Jozef paulík sa viackrát (napr. Paulík 1999; 2000) snažil identifikovať ju v starobronzovom materiáli, ale pri kritickom pohľade nie je tento názor udržateľný. oba symboly od strednej doby bronzovej zachytávame nielen samostatne, ale vzácne aj v spojitosti s antropomorfnou postavou. medzi najstaršie patria starobronzové antropomorfné závesky (obr. 2). poznáme ich z viacerých séh u l a J eJ p o D o BY v h mo t n eJ k u lt Úr e D o BY Bronz ov eJ 577 obr. 2. Antropomorfné závesky so slnečnou symbolikou, plastiky a vozík z Dupljaje (podľa Jankovits 2017, tab. 30: 988, 990, 991, 994–996, 1002, 1003; 43: 1290, 1294; Podborský 2006, tab. 56: 4). lokalít v Maďarsku. Zrejme k najstarším patrí exemplár z Ögerlaku a depotu B z kölesd-nagyhangos (Jankovits 2017, 366, tab. 30: 991–995). vyskytujú sa aj zobrazené na keramike (Kiss 2012, 107, 104, obr. 33: 9). na ne typologicky nadväzujú závesky typu nagyhangos z depotu a (Jankovits 2017, 366, tab. 30: 988–990). Na exemplároch z Včeliniec, oszláru a najnovšie z neumarktu an der Ybbs (Reiter 2014) pribúda aj plastická výzdoba „brucha“ v podobe štvorspicového kolesa. niektorí bádatelia (Hänsel 2012; Paulík 1999, 39) závesky typu Včelince a nagyhangos interpretujú ako bárku s konskými, resp. vtáčími protómami nesúcu slnečný kotúč. Podľa nášho názoru (Jelínek/Valent 2019, 60) staršie exempláre mali (ženský) antropomorfný tvar, ktorý sa však v čase kosziderského horizontu postupne zmenil. Prívesky pripomínajúce ľudskú postavu s rukami v adoračnom geste boli dotvorené o solárny symbol kolesa a vystreté ruky sa zároveň premenili aj na konský a neskôr na vtáčí poťah. typologický vývoj antropomorfných záveskov uzatvárajú nálezy z Kőszegu alebo battiny (Jankovits 2017, 366, tab. 30: 1002, 1003), ktoré stvárňujú ženskú postavu s rukami vbok s vyobrazením štvorspicového kolesa v priestore brucha. podobnú symboliku majú aj lunicovité gynekomastonomorfné závesky z nagyrozvágy a z kisterénye (Jankovits 2017, 377–380, tab. 41: 162a, 162B; 42: 1278, 1288; 43; 44: 1295, 1296). tieto plechové a liate závesky zobrazujú ženské torzo s naznačenými kruhovými šperkami, prsnými špirálami alebo prsníkmi v podobe slnečných kolies a so záveskom 578 DuŠa n vale n t – pavol J el Ín e k štvorspicového kolieska alebo vyrytými slniečkami, čo podľa nášho názoru identifikuje slnečnú bohyňu. uvedené závesky majú svoj pendant v keramike, v stvárnení vozíkov z Dupljaje (Podborský 2006, 232, tab. 56: 4, 5), na ktorých vidíme ženské postavy s vtáčími tvárami/maskami (?) idúce na vozíkoch, v jednom dochovanom prípade ťahaných vodnými vtákmi. na postavách aj vozíkoch sú znázornené solárne symboly v podobe kolies s vpísaným krížom na spodnej strane vozíka, ale najmä koncentrických kruhov a svastík umiestnených v oblasti brucha, za ktoré sa sošky držia, čím sa ikonograficky zhodujú so záveskami z Kőszegu alebo battiny. Práve nálezy z Dupljaje vyššie citovaných bádateľov viedli k interpretácii slnečného božstva doby bronzovej ako „božstva apolónskeho typu“, pričom zjavný rozpor medzi typicky ženskou figúrkou a mužským antickým božstvom prekonávali pomocou rôznych transgenderových vysvetlení (viac v diskusii). Ďalšie antropomorfné postavy spojiteľné so slnečným božstvom sú postavy vezúce sa na bárkach (obr. 3). v karpatskom prostredí ich nenachádzame. Zdá sa, že sú spojené so severským okruhom, v stredoeurópskom priestore ich nachádzame v Poľsku. Ide zväčša o plechové diadémy s tepanou výzdobou, kde sú zrkadlovo k sebe obrátené silne štylizované bárky nesúce trojicu postavičiek stvárnených zväzkom troch línií ukončených tromi väčšími hlavičkami. Podobné stvárnenie ľudských postáv vidíme napríklad na rytine lode na meči z Rørby (Kristiansen 2013, 433, obr. 1). takéto zobrazenia sú známe z diadémov v Marcinkowiciach, Łazarowiciach, Wojdale (Blajer 1990, 163, tab. Xi: 4; Gedl 1975, tab. iii: 5, 11; Machnik a i. 1978, 155, obr. 61). podobné stvárnenie je aj na čelenke v bonine (Kersten 1958, tab. 83: 758: c) a na opasku v Rościęcine (Blajer 1990, tab. lXXXviii: 1; Kersten 1958, tab. 89: 801a, b). tu už je zobrazenie štylizované na hranicu rozpoznania. tento nález je dôležitý, pretože na opasku sú zobrazené aj solárne symboly v tvare štvorspicových kolies, čo by mohlo naznačovať funkciu postáv na loďkách. triadické kompozície na loďkách pôsobia ako ikonografická skupina s vlastným zrozumiteľným významom. Pripomínajú skalný obraz zo sotetorpu v Bohusläne (Kaul 2008), kde je na lodi zobrazená „akrobatka“ sprevádzaná dvomi bojovníkmi. odlišujú sa od iných, rôznorodejších, figurálnych scén známych zo severského skalného umenia alebo zobrazení na britvách (napr. Podborský 2006, 234, tab. 58). Zdá sa, že do karpatského prostredia v strednej dobe bronzovej prenikajú severské motívy zrkadlovo stvárnených lodí. vidíme ich 1 na diadémoch z Ócsi v Maďarsku (Bóna 1992, 61, obr. 28) alebo rakúskeho Pittenu (Slaná 2019, 442, tab. ii). okrem spomínaného nálezu z Boninu je ale postavy na bárkach ťažko asociovať so slnkom. PoVA H A A FU NKcI A slNEčNéHo božst VA Indoeuropeizácia strednej Európy prebehla zrejme počas 3. tisícročia pred n. l. (Anthony 2017). Pre interpretáciu (nielen slnečného) kultu doby bronzovej v Karpatskej kotline preto môžeme zohľadniť zistenia komparatívnej indoeurópskej mytológie a predpokladať vieru v božstvá blízke rekonštruovanému PIE panteónu. Viaceré indície naznačujú existenciu PIE prototypu pre mnohé indoeurópske božstvá slnka: mená vychádzajúce z pie výrazu pre slnko *séh2ul (resp. *séh2wl; Pinault 2017): grécky hélios, rímsky sol, germánska sunna, nordická sól, védsky súrja, baltská saule, chetitské božstvo dutu-li-i-aš (*sahhulias), avestský Huuarə alebo Huuarə Xšaēta („slnko“ resp. „žiarivé slnko“), keltská sulis (?), slovanský „car solnce“ (Dažbog; West 2007, 194, 195; Wodtko/Irslinger/Schneider 2008, 606–611). Podobné základné črty (West 2007, 198–208, 227–233): o. i., indoeurópske božstvá slnka sa považovali za „vševidiace“, privolávali sa ako svedok prísah a križovali oblohu ťahané koňmi, ktoré sú označované za neúnavné a rýchle a mali dcéru. Komplexné spoločné mytologické pozadie: príbeh o diurnálnej púti božského slnka v sprievode rôznych pomocníkov a protivníkov, ktorý rekonštruoval F. Kaul (1998; 2018, 240) na základe vyobrazení na prestížnych nordických britvách doby bronzovej. nachádza detailné paralely v gréckej, baltskej a védskej mytológii1 (Massetti 2019; Massetti, v príprave). Vyobrazenia slnečných bárok (Paulík 1999; 2000) potvrdzujú rozšírenie tejto mytológie v karpatskej kotline doby bronzovej. Pre slnečné božstvá neskorého európskeho praveku sa často predpokladá mýtus o zostupe do podzemného podsvetia (Green 1991, 122) na spôsob egyptského boha slnka re a blízkovýchodných slnečných božstiev ako Šapšu alebo Šamaš (Taracha 2009, 109; West 1997, 470, 542). za vhodnejšiu aproximáciu situácie v strednej Európe považujeme PIE božstvo slnka, ktoré nezostupovalo do sveta mŕtvych situovaného v podzemí. Hélios v noci putoval „nad vodami“ (Massetti, v príprave), pričom vo védskej tradícii slnko nielen že neschádza do Autorka identifikovala konkrétne postavy/božstvá a upozorňuje, že zlatému poháru Hélia sa pôvodne prisudzovali epitetá typicky používané v súvislosti s loďami a poukazuje, že vo védskej tradícii motív nočnej plavby loďou „zdedili“ božskí blíženci (Nasátjovia), ktorí, presne ako Hélios, v noci putujú (okrídlenou) loďou vedení vtákmi. séh u l a J eJ p o D o BY v h mo t n eJ k u lt Úr e D o BY Bronz ov eJ 579 obr. 3. Diadémy z Wojdalu (1), Łazarowíc (2) a opasok z Rościęcinu (3) so zrkadlovým obrazom bárok s ľudskými postavami (podľa Gedl 1975, tab. iii: 5, 11; Kersten 1958, tab. 89: b). a hrobovej keramiky) existenciou viery v znovuzrodenie na spôsob každodenného znovuzrodenia slnka (Panchenko 2012, 13; Wirth 2010, 8). komparatívna indoeurópska mytológia vedie k odlišnej interpretácii: slnečné symboly znázorňovali vytúžený cieľ pomyselnej posmrtnej cesty duší. Filologická analýza védskych textov a ich špecifických výrazov naznačuje, že duše „blažených“ v PIE kozmológii „išli k slnku“, aby prebývali na konci trasy slnka. Reflexy týchto predstáv zachytáva védska, grécka a zrejme aj avestská tradícia (Janda 2006, 23, 24). Poznáme množstvo komplementárnych reliktov tejto predstavy. starogrécky autor Pindaros píše, že tam, kde po smrti prebývajú požehnaní, svieti slnko, keď vo svete živých prebieha noc (Pindaros fr. 129.1). Podľa odysey (Homér 24.12) sa brána do sveta mŕtvych volá „Héliova brána“ (prekladá sa aj ako „slnečná brána“) a je to Kirké, dcéra hélia, kto tam odysea usmerní (10.561). v západných vetvách indoeurópskej tradície (keltskej, germánskej, baltskej) slnko po celodennej púti spočíva aj s božskými blížencami na ostrove v západnom mori, často identifikovaným ako ostrov blažených (Mallory/Adams 1997, 165). obr. 4. soška keltskej „Venuše“ (podľa Green, 1991, 129, obr. 94). podzemia, ale nikdy skutočne nezapadá: po dosiahnutí západného horizontu odvráti svoju jasnú stranu a nebadane sa vráti naprieč oblohou späť na východ – motív reprezentuje aj dánsky trundholmský slnečný disk, ktorý mal pozlátenú len jednu stranu (West 2007, 209, 210). Niektorí autori, čerpajúci inšpiráciu z egyptských náboženských predstáv, interpretujú archeologicky doloženú asociáciu slnka so smrťou (napr. orientácia hrobov, solárne symboly náhrobných kameňov/stél Disk usi a Komplementárna výpoveď komparatívnej mytológie a archeológie indikuje výrazné vzájomné podobnosti a široké rozšírenie indoeurópskych tradícií asociovaných so slnečným božstvom. to znamená, že nepotrebujeme predpokladať šírenie slnečného kultu z vyspelejších civilizačných oblastí východného stredomoria a Blízkeho východu do strednej Európy (Švecová 2004, 388), od ktorých sa indoeurópske tradície napriek niektorým vágnym podobnostiam líšia. 580 DuŠa n vale n t – pavol J el Ín e k kriticky sa staviame aj k anachronickým tendenciám uvažovať o slnečnom božstve doby bronzovej ako o božstve „apolónskeho typu“ (napr. Bouzek 1977; Švecová 2004). Apolón prebral slnečné atribúty až v 6. stor. p. n. l. (Bilić 2016, 447; West 2007, 148; kontra Bouzek 1977, 197) a spájal viacero ďalších funkcií, netypických pre slnečné božstvá. Definovať solárne božstvá ako bohov „apolónskeho typu“ preto považujeme za zavádzajúce a príliš ovplyvnené „antickým pohľadom“ (Jelínek/Valent 2019, 63). Na základe analýzy hmotnej kultúry považujeme za pravdepodobné, že v Karpatskej kotline doby bronzovej vystupovalo božstvo slnka v ženskej podobe. ak táto koncepcia nadobudla širšie rozšírenie (čo môže byť predmetom ďalšieho výskumu), je možné, že predstavovalo prototyp pre baltskú saule, fragmentárne doložené germánske bohyne slnka sunna a sól, či niektoré slovanské folklórne tradície slnka v ženskej podobe (von Schroeder 1914–1916, ii. 40) a možné „relikty“ u Keltov: bohyňu termálneho prameňa v meste bath nesúcu slnečné meno sulis2 (Birkhan 1997, 579, 580; Hoffender 2010, 97–100) a keltskú „venušu“, ktorej hlinené sošky, masovo produkované v galii a porýní, niesli mimoriadne intenzívnu solárnu výzdobu evokujúcu slnečnú symboliku doby bronzovej (Green 1991, 127–130, s ďalšou literatúrou; obr. 4). sošky podľa všetkého znázorňujú bohyňu domáceho kultu chudobnejších vrstiev spoločnosti. Širšie rozšírenie kultu indoeurópskej bohyne slnka môžu naznačovať slnečné symboly nesúce sošky na vozíkoch z Dupljaje (obr. 2), potenciálne znázorňujúce slnečné božstvo. soška s dochovaným vtáčím záprahom sa obvykle interpretuje ako mužská (Bilić 2016, s literatúrou), niekedy ako ženská (Brandenstein 1956, 419; Kristiansen/ Larsson 2005, 150, 307) alebo queer (Matić 2010). Nesie ženský odev (Bouzek 1977, 197) a ženské ornamenty. chýba plasticky znázornené poprsie, čo je u ženských sošiek kultúry cirna žuto-brdo bežné (Chicideanu-Sandor/Chicideanu 1990, obr. 3–8). Na mieste pŕs nachádzame solárne symboly evokujúce prsia, podobne ako u záveskov typu kisterenye (obr. 2). umiestnenie týchto symbolov na prsiach (a bruchu) tiež pripomína sošky keltskej „venuše“ (Green 1991, 129). tvrdenie, že neurčitý „hrudkovitý“ útvar na spodnej-vnútornej strane sošky znázorňuje penis (Podborský 2006, 232, tab. 56: 4a) nemôžu dostupné vyobrazenia jednoznačne potvrdiť: môže ísť o artefakt neuhladeného materiálu (Holenweger 2011, 134, poznámka na str. 446). Poďakovanie Za cenné pripomienky autori ďakujú barbore machajdíkovej, phD. táto práca bola podporovaná agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV–15–0491. li t er at Úr a Anthony 2017 – D. anthony: archaeology and language: Why archaeologists care about the indo-european problem. in: p.J. crabtree/p. Bogucki (eds.): European Archaeology as Anthropology: Essays in Memory of Bernard Wailes. philadelphia 2017, 9–39. Bilić 2016 – t. bilić: the swan chariot of a solar deity: greek narratives and prehistoric iconography. Documenta Praehistorica 43, 2016, 445–466. Birkhan 1997 – h. Birkhan: Kelten. Versuch einer Gesamtdarstellung ihrer Kultur. Wien 1997. Blajer 1990 – W. Blajer: Skarby z wczesnej epoki brązu na ziemiach polskich. Wrocław – Warszawa – Kraków – Gdańsk – Łódź 1990. Bóna 1992 – I. bóna: bronzeguss und Metallbearbeitung bis zum ende der mittleren bronzezeit. In: W. Meier-Arendt (hrsg.): Bronzezeit in Ungarn: Forschungen in Tell-Siedlungen an Donau und Theiss. frankfurt am main 1992, 48–65. Bouzek 1977 – J. Bouzek: sonnenwagen und kesselwagen. Archeologické rozhledy 29, 1997, 192–202. Brandenstein 1956 – W. brandenstein: Die Göttin von Dupljaja. Carinthia I, 146, 1956, 419–424. 2 Buchvaldek a i. 1997 – m. Buchvaldek/v. moucha/m. popelka/I. Vojtěchovská: Katalog šňůrové keramiky v čechách Xi – Xiv. kladensko, slánsko, kralupsko a praha-západ. Praehistorica 22. Varia archeologica 7, 1997, 113–253. Gedl 1975 – m. gedl: Kultura przedłużicka. Wrocław – Warszawa – Kraków – Gdańsk 1975. Gimbutas 1963 – m. gimbutas: The Balts. london 1963. Green 1991 – m. green: The Sun-Gods of Ancient Europe. london 1991. Haas 1994 – v. haas: Geschichte der Hethitischen Religion. leiden 1994. Hänsel 2012 – b. Hänsel: Zum Aufkommen des Vogelsonnenbarkem-symbols vor der urnenfelderzeit. in: r. kujovský/v. mitáš (ed.): Václav Furmánek a doba bronzová. nitra 2012, 109–117. Hoffender 2010 – A. Hoffender: Vestiges of sun worship among the celts. in: a. gail (ed.): Sun Worship in the Civilisations of the World. pandanus 10’. nature in literature, art, myth and ritual 4/2. praha 2010, 85–107. Holenweger 2011 – e. holenweger: Die anthropomorphe Tonplastik der Mittel und Spätbronzezeit im mittel- bis prinajmenšom pôvodne išlo o bohyňu slnka. slnečné božstvá sa u Keltov asociujú s horúcimi prameňmi, okrem keltskej „Venuše“ napr. aj keltský „Apolón“ (Green 1991, 110, 118). séh u l a J eJ p o D o BY v h mo t n eJ k u lt Úr e D o BY Bronz ov eJ 581 unterdanubischen Gebiet. Dizertačná práca. Filozofická fakulta, universität des saarlandes. saarbrücken 2011. nepublikované. Chicideanu-Sandor/Chicideanu 1990 – m. chicideanu-sandor/i. chicideanu: contributions to the study of the Girla Mare anthropomorphic statuettes. Dacia NS 34, 1990, 53–75. Janda 2006 – m. Janda: the religion of the indo-europeans. in: k. Jones-Bley (ed.): Proceedings of the Seventeenth Annual UCLA Indo-European Conference. Washington D.c. 2006, 1–30. Jankovits 2017 – k. Jankovits: Die bronzezeitlichen Anhänger in Ungarn. Budapest 2017. Jelínek/Valent 2019 – P. Jelínek/D. Valent: Náboženské ikonografie v staršej dobe bronzovej. Zborník SNM 113. Archeológia 29, 2019, 47–76. Kaliff 2007 – A. Kaliff: Fire, water, heaven and earth: ritual practice and cosmology in ancient Scandinavia: an IndoEuropean perspective. stockholm 2007. Kaul 1998 – f. kaul: Ships on Bronzes. A Study in Bronze Age Religion and Iconography. copenhagen 1998. Kaul 2008 – f. kaul: sotetorp – endnu engang. Adoranten 2007, 2008, 51–75. Kaul 2018 – f. kaul: the shape of the Divine powers in nordic Bronze age mythology. in: B. l. christensen/ J. t. Jensen (eds.): Religion and material culture. turnhout 2018, 199–225. Keith 1925 – a. B. keith: The Religion and Philosophy of the Veda and Upanishads. cambridge (Massachusetts) 1925. Kersten 1958 – k. kersten: Die Funde der Älteren Bronzezeit in Pommern. hamburg 1958. Kiss 2012 – v. kiss: Middle Bronze Age Encrusted Pottery in Western Hungary. Budapest 2012. Kossack 1954 – g. kossack: Studien zum Symbolgut der Urnenfelder- und Hallstattzeit Mitteleuropas. Berlin 1954. Kristiansen/Larsson 2005 – k. kristiansen/t. B. larsson: The Rise of Bronze Age Society. cambridge 2005. Kristiansen 2013 – K. Kristiansen: the Nebra find and early indo european religion. in: h. meller/f. Bertemes (hrsg.): Der Griff nach den Sternen. Wie Europas Eliten zu Macht und Reichtum kamen. halle 2013, 431–437. Machnik a i. 1978 – J. Machnik/b. Gediga/J. Miśkiewicz/ W. hensel: Prahistoria ziem polskich. Tom III. Wczesna epoka brązu. Wrocław – Warszawa – Kraków – Gdańsk 1978. Mallory/Adams 1997 – J. p. mallory/D. Q. adams: Encyclopedia of Indo-European Culture. london 1997. Mandausová 2012 – A. Mandausová: „sluneční“ symboly v hrobech kultury se šňůrovou keramikou. bakalárska práca. Katedra archeológie Filozofickej fakulty Západočeskej univerzity v Plzni. Plzeň 2012. Nepublikované. Massetti 2019 – l. massetti: antimachus’ enigma. on Erytheia, the latvian sun-goddess and a red fish. The Journal of Indo-European Studies 47, 2019, 223–240. Massetti, v príprave – l. Massetti: the chariot, the horse, the winged depas. once again on the journey of the sun-god. v príprave. Matić 2010 – U. Matić: Dupljajska kolica i tela koja nešto znače. Genero 14, 2010, 129–159. Panchenko 2012 – D. panchenko: scandinavian background of greek mythic cosmography: the sun’s water transport. Hyperboreus 18, 2012, 5–20. Paulík 1999 – J. Paulík: Nález hlinenej vtáčej loďky v Dvorníkoch-posádke i. Zborník SNM 43. Archeológia 9, 1999, 29–54. Paulík 2000 – J. Paulík: Nález hlinenej vtáčej loďky v Dvorníkoch-posádke ii. Zborník SNM 44. Archeológia 10, 2000, 30–60. Pinault 2017 – g.-J. pinault: the ultimate origin of protoindo-european ‘sun’. in: J. a. álvarez-pedrosa/ a. Bernabé/e. luján/f. presa (eds.): Ratna. Homenaje a la profesora Julia Mendoza. madrid 2017, 137–162. Podborský 2006 – v. podborský: Náboženství pravěkých Evropanů. Brno 2006. Reiter 2014 – v. reiter: Das grab mit dem anhänger typ Včelince aus Neumarkt an der Ybbs (bez. Melk). Archäologisches Korrespondenzblatt 44, 2014, 369–376. von Schroeder 1914–1916 – l. von schroeder: Arische Religion (2 zväzky). leipzig 1914–1916. Slaná 2019 – A. slaná: bronzové súčasti slávnostného kroja žien stredodunajskej mohylovej kultúry. In: l. benediková/G. březinová/E. Horváthová/s. stegmann-Rajtár (ed.): Fragmenty času. Venované Elene Miroššayovej k 70. narodeninám. Študijné zvesti aÚ sav. supplementum 1. nitra 2019, 431– 449. Švecová 2004 – R. Švecová: slnečná symbolika v náboženskom kontexte doby bronzovej. In: E. Kazdová/ Z. Měřínský/K. Šabatová (ed.): K poctě Vladimíru Podborskému. Brno 2004, 385–393. Taracha 2009 – p. taracha: Religions of Second Millennium Anatolia. Dresdner Beiträge zur hethitologie 27. Wiesbaden 2009. West 1997 – m. l. West: The East Face of Helicon: West Asiatic Elements in Greek Poetry and Myth. oxford 1997. West 2007 – m. l. West: Indo-European Poetry and Myth. oxford 2007. Wirth 2010 – s. Wirth: sonnenbarke und zyklisches Weltbild. in: h. meller/f. Bertemes (hrsg.): Der Griff nach den Sternen. Wie Europas Eliten zu Macht und Reichtum kamen. halle 2010, 501–515. Wodtko/Irslinger/Schneider 2008 – D. Wodtko/B. irslinger/ c. schneider: Nomina im Indogermanischen Lexikon. heidelberg 2008. rukopis prijatý 10. 5. 2020 mgr. Dušan valent dus.valent@gmail.com Translated by Dušan Valent pr a mene Homér: Odysseia. Preložil Rudolf Mertlík. Praha 1984. Pindaros: The Odes of Pindar including the Principal Fragments. Preložil John sandys. london 1915. mgr. pavol Jelínek, phD. slovenské národné múzeum-archeologické múzeum žižkova 12, P.o.boX 13 sk – 810 06 Bratislava pavol.jelinek@gmail.com 582 DuŠa n vale n t – pavol J el Ín e k Séhul and Her Representations in the Material Culture of the Bronze Age D u š a n va l e n t – p a v o l J e l í n e k su m m a rY in the Bronze age material culture of the carpathian basin, we find evidence of a possible sun goddess in the form of anthropomorphic moon-shaped and gynecomastomorphic pendants representing a figure or a female torso decorated with four-spoked wheels and other solar symbols. We find parallels to these pendants on pottery and the Dupljaja figurines (Fig. 2). Additional anthropomorphic portrayals that can be associated with a solar deity can be found in the form of figures carried by barges (Fig. 3). they are associated with nordic circle and in central europe they are known from polish bronze diadems with stylized, mirroring barges carrying a triad of figures. similar portrayal can be found on a belt found in Rościęcin featuring solar symbols, possibly indicating the function of these figures. triadic compositions on ships seem to constitute an iconographic group with internal meaning. these mirroring images of ships appear in the carpathian Basin during the middle Bronze age. since central europe was most likely indo-europeanized during the 3rd millennium Bc, indo-european comparative mythology may be an important tool to bet- ter understand the Bronze age religion of the carpathian Basin and a reconstructed proto-indo-european (pie) sun deity can be considered a close approximation of the carpathian Bronze age sun goddess. Based on archeology and indo-european comparative mythology, a case can be made for the existence of widely spread and complex mythology associated with early indo-european (Bronze age) solar deities, that is probably pie in origin and despite superficial similarities distinct from Near-Eastern or egyptian solar mythologies. evidence of it can be found also in the carpathian Basin. in contrast to near-eastern and egyptian solar deities, pie solar deity did not enter a subterranean underworld and was not associated with rebirth, but most likely with the desired destination in the afterlife. this may lead to different interpretations of some cult- and grave related archeological finds featuring solar symbolism. if more widespread, the proposed Bronze age sun-goddess may be represented by the Dupljaja figurines and ancestral to later sun goddesses saule (baltic), sól and sunna (germanic), and sulis (celtic), as well as the solar deity represented by figurines of celtic ‘venus’ (fig. 4). fig. 1. Bronze age solar symbols (after Kossack 1954, pl. 8: 15–17; 9: 4, 5) and their natural inspiration (photo by F. tóth). fig. 2. anthropomorphic pendants with solar symbolism, figurines and chariots from Dupljaja (after Jankovits 2017, pl. 30: 988, 990, 991, 994–996, 1002, 1003; 43: 1290, 1294; Podborský 2006, pl. 56: 4). Fig. 3. Diadems from z Wojdal (1), Łazarowice (2) and a belt from Rościęcin (3) with a mirror image of barges carrying human figures (after Gedl 1975, pl. iii: 5, 11; Kersten 1958, pl. 89: b). fig. 4. figurine of celtic „venus“ (after Green 1991, 129, fig. 94).